„Pomaly sa mi tu nedá ani dýchať / Celý horím, ale zostáva mi chladný výraz / Toľko vecí, to všetko sa nedá stíhať.“ To sú horúčkovité slová, ktorými začína tohtoročná nahrávka Katalóg Kamila Hoffmana, člena popredného československého labelu Milion+, zameraného prevažne na ortodoxný, stredoprúdový trap. O to viac na jeho novinke prekvapuje mnohotvárnosť, nejednoznačnosť a afektívnosť.
Hoffman v Katalógu, podobne ako iní súčasní trapoví umelci, reinterpretuje význam slova punkovosť. Na jeho esenciu však nenadväzuje špinavým a drsným zvukom, ale kolážovitým prístupom k chápaniu hudobných žánrov. Ponúka skladby postavené na výrazných syntetizátorových melódiách (Slová), výrazných linkách akustických gitár (Verím iba tvojmu slovu, Tombola), inde zasa navodzuje atmosféru novovlnovej a post-punkovej hudby konca 70. a prvej polovice 80. rokov, púšťa sa do rýdzeho trapu a nerobí mu problém ani prechod do hardcorovej polohy. Práca s extatickou, ale pritom stále podprahovo pochmúrnou náladou (vychádzajúcou najmä z vypočítateľnosti a nestálosti Hoffmanovho lyrického subjektu) a chytľavo popovými feelingami pripomína produkciu kultovej slovenskej skupiny Banket, Laca Lučenica, post-punkové momenty Mekyho Žbirku, aj post-punkové legendy Talking Heads alebo Television.
Takto široký rozsah polôh drží dovedna Hoffmanov hlas, ako univerzálny, spojovací element, ktorý nemá problém fitovať na trapový ani post-punkový (novovlnový) zvuk. Žánrový záber navyše presne pasuje na emotívnu nestálosť, premenlivosť a výbušnosť v Hoffmanových textoch. Ide o nahrávku plnú afektu aj evidentnej hudobnej erudície. Katalóg je ako celok nečakaným zvratom v kariére umelca, ktorý mal blízko k ľahko prístupnej, stredoprúdovejšej hudbe. Exotickosť albumu umocňuje aj fakt, že jeho skladby sa nenachádzajú na predných priečkach Hoffmanových streamovacích profilov.
Katalóg je prémiová výberovka vždy moderného retra aj súčasného zvuku. Dobre sa v ňom listuje aj ulietava. Album pracujúci so širokým žánrovým rozpätím je až prekvapivo konzistentný vďaka pevnému rámcu výpovede a konštrukcie lyrického subjektu. Vzniká tu priestor vlastného osobného aj zvukového časopriestoru, ktorý sa s prehľadom hrá s trendmi aj spomienkami na popmusic minulých dekád, aj so spomienkami na svoje vlastné životné eskapády. Z nejasných náznakov, ktoré Hoffman vypúšťa na svoje sociálne siete, sa dá vycítiť jeho súčasná fascinácia svetom hyperpopu a zoskupeniami ako 100gecs, pracujúcimi s podobne zbesilou eklektickosťou ako jeho Katalóg. Uvidíme, čo sa bude diať. V jednej pozícii sa mu totiž isto nebude dobre dýchať.
Michael Papcun
