Kódex feministickej umeleckej inštitúcie

Tento kódex vznikol ako výsledok seminára, ktorý sa konal na jar 2017 v rámci programu tranzit.cz. Zaoberal sa možnými podobami organizácií a kolektívov, ktoré sa chcú označovať za feministické. Redakcia mesačníka Kapitál sa publikovaním kódexu pripája k inštitúciám, ktoré sa zaväzujú jeho body spĺňať alebo sa o to aspoň úprimne pokúsia. Po diskusiách v redakcii sme sa zhodli na tom, že všetky jeho požiadavky zatiaľ nespĺňame, avšak jeho hodnoty sú nám veľmi blízke a ich dosiahnutie je pre nás neustálou motiváciou zlepšovať chod našej organizácie zvnútra i navonok. Rozhodnutie prihlásiť sa ku kódexu pre nás nie je len prázdnym jednorazovým gestom – chceme mať jeho slová v pamäti nielen pri tvorbe mesačníka a jeho obsahu, ale i pri organizovaní sprievodných kultúrnych akcií a pri fungovaní samotnej redakcie. Taktiež by sme chceli na jeho požiadavky upozorniť na ďalších workshopoch a diskusiách, chceme sa zúčastňovať pravidelných stretnutí ostatných inštitúcií, ktoré sa ku kódexu prihlásili, a v redakcii opakovane čeliť revízii a sebakritike, ktorá nám pomôže ukázať, kam sme sa na ceste k splneniu týchto požiadaviek posunuli. Týmto zároveň vyzývame ostatné slovenské umelecké inštitúcie, kultúrne a spoločenské periodiká, galérie, vydavateľstvá i iné typy inštitúcií, aby zvážili hodnoty a postupy, ktoré tento kódex propaguje, a v prípade záujmu sa k fungovaniu feministickej umeleckej inštitúcie prihlásili. Veríme, že spoločensky angažovaná inštitúcia, ktorá má ambíciu byť súčasťou verejného diskurzu, by mala na seba tieto a podobné nároky klásť.

Feministická umelecká inštitúcia považuje feministické myslenie za dôležitý zdroj, inšpiráciu a jedno z východísk svojho programu a fungovania. Inšpiruje sa históriou feministického organizovania, feministickým myslením o moci, práci, vzťahoch a formách útlaku.

1. Feministická umelecká inštitúcia je (seba)kritická. Svoju štruktúru i program podrobuje revízii v súvislosti s meniacimi sa spoločenskými podmienkami. Uvedomuje si svoju neoddeliteľnosť od spoločenského kontextu, a preto si vedome volí spôsoby svojej spoločenskej angažovanosti. Feministická umelecká inštitúcia sa usiluje o rozvoj nových typov inštitucionálneho prostredia. Feministická umelecká inštitúcia nanovo určuje, čo to znamená byť verejnou inštitúciou a pod pojem verejnosť zahŕňa skupiny inak z rôznych dôvodov vylúčené či diskriminované. Umenie (a celú kultúru) považuje za všeobecne zdieľaný statok (the common), na ktorého užívanie majú právo všetci.

Feministická umelecká inštitúcia sa otvorene stavia proti všetkým prejavom neznášanlivosti: rasizmu, homofóbii, sexizmu. Vyvíja stratégiu, ako s nimi naložiť, pokiaľ k nim dôjde.

Feministická umelecká inštitúcia zastáva hľadisko tých, ktorí sú v spoločnosti utláčaní, a to sa premieta aj v jej programe, vzťahu k publiku i vlastnej organizácii.

1. Etika vnútorného fungovania je pre ňu rovnako podstatná ako program, ktorým sa prezentuje navonok. Na jednej strane sa feministická inštitúcia usiluje o ciele, ktoré chce v spoločnosti dosiahnuť, a na druhej strane sa stará, aby sa tí, ktorí v nej pracujú, cítili dobre a mali pocit, že s ich hlasom sa počíta. Treba postaviť organizačnú štruktúru, ktorá je schopná vyvíjať zmysluplný program, ale berie ohľad i na tých, ktorí sú jej súčasťou.

Feministická umelecká inštitúcia je postavená na vzájomnej úcte tých, ktorí v nej pôsobia. Kvalita vzájomných vzťahov medzi tými, ktorí pre inštitúciu pracujú (bez ohľadu na to, aké je ich pracovné zaradenie), je považovaná za rovnako dôležitú ako kvalita programu.

Fungovanie feministickej umeleckej inštitúcie je dôsledkom kolektívnej diskusie a kolektívneho rozhodovania, nie je to „one wo/man show“. Rozloženie moci je jasne artikulované. Je predmetom debaty všetkých zainteresovaných a je možné ho meniť.

1. Feministická umelecká inštitúcia vychádza z feministického poňatia práce. Inšpiruje sa dôležitosťou, ktorú feministická teória prisudzuje starostlivosti (o deti, starých ľudí, zdravotne znevýhodnených, chorých) a ďalším aktivitám, ktoré sú len ťažko zúročiteľné tržne, napriek tomu sú pre spoločnosť kľúčové. Jedným z cieľov je zviditeľnenie aktivít, ktoré sú pre existenciu inštitúcií úplne zásadné, napriek tomu zostávajú na okraji pozornosti, spoločensky a finančne nedocenené. Rôzne typy starostlivosti (a umenie sa dá považovať za typ starostlivosti) stoja v centre jej záujmu.

Feministická umelecká inštitúcia vychádza v ústrety osobám, ktoré sa podieľajú na starostlivosti: svoj program prispôsobuje tak, aby sa ho mohli zúčastniť.

Príklad: Je bezbariérová, ponúka opatrovanie detí v zodpovedajúcich priestoroch, organizuje svoje akcie v časoch, ktoré vyhovujú rodičom s deťmi, jej akcie sú dostupné ľuďom s najrôznejším zdravotným či mentálnym znevýhodnením.

Vychádza v ústrety svojim pracovníkom, ktorí majú opatrovateľské povinnosti. Snaží sa vytvárať také pracovné prostredie, v ktorom by bol priestor i pre opateru.

Príklad: Pracovníci majú možnosť práce z domova. Inštitúcia ponúka opateru detí v pracovnej dobe. Vo svojich priestoroch počíta s prítomnosťou malých detí.

Práca produkčných, účtovníkov, účtovníčok a všetkých, ktorí prispievajú k údržbe a chodu inštitúcie, je uznávaná a rešpektovaná.

Príklad: Program feministickej inštitúcie uvádza všetkých, ktorí sa na ňom podieľali. Výška platov produkčných a kurátorov sa od seba nelíši.

Feministická umelecká inštitúcia platí všetkým, ktorí priamo participujú na jej chode či programe, honorár, na ktorého výšku nemá rod žiadny vplyv. Výnimku tvoria inštitúcie, ktoré operujú spôsobom D.I.Y., kde nie je platený nikto.

1. Feministická umelecká inštitúcia vychádza z toho, že súčasná spoločnosť je patriarchálna a svet súčasného umenia tiež. Jej cieľom je prispieť k boju za to, aby sa táto situácia zmenila. Feministická umelecká inštitúcia preto presadzuje kvóty ako dočasné riešenie rodovej nerovnováhy a diskriminácie.

Feministická umelecká inštitúcia vo svojom celoročnom programe presadzuje minimálne 50 % obsadenie „žien“, či už je to ich zastúpenie na výstavách, festivaloch, konferenciách, alebo debatných paneloch.

Vedúce, tvorivé pozície, ktoré majú zodpovednosť, sú vo feministickej umeleckej inštitúcii obsadené v minimálne 50 % „ženami“.

Feministická umelecká inštitúcia sa odmieta riadiť nepísanými kritériami umeleckého sveta tak, ako ho dnes poznáme. Je postavený na súťaži, v ktorej uspeje nejeden z tých, ktorí preukážu patričnú vytrvalosť, ambíciu, silu a asertivitu. Feministická umelecká inštitúcia verí v iné hodnoty, berie do úvahy ľudskú slabosť, krehkosť či únavu a stavia ľudské vzťahy nad „výkony“. V rámci svojich (finančných) možností si stanoví iné pravidlá.

Týmto kódexom sa zaväzujú umelecké inštitúcie: Artwall, Display, etc. Gallery, INI Project, Jindřich Chalupecký Society, tranzit.cz.

Za inšpiráciu ďakujeme Eve Majewskej, Xabierovi Arakistainovi, Giovanne Zapperi a Ľube Kobovej.