Homoerotizácia sci-fi a fantasy očami česko-slovenského slash fandomu
„Miluju slash. Chlapi patří do sebe.“ Takto reagovala jedna z účastníčok môjho anonymného dotazníkového výskumu o slash fanfikciách na záverečnú otázku, v ktorej som dal respondentom a respondentkám priestor voľne sa vyjadriť k téme. Ak sa pýtate, čo pod slovom „slash“ rozumiem, tak v literárnom kontexte sa tento pojem zaužíval medzi fanúšikmi rôznych fiktívnych svetov, takzvaných fandomov, ako označenie pre nekanonické pokračovania príbehov, napríklad zo sveta Harryho Pottera, v ktorých sa spárujú postavy toho istého pohlavia („shipping“, či ešte írečitejšie „šipovanie“).
Sám sa pri písaní článku nemôžem ubrániť spomienke na stredoškolské časy, počas ktorých som sa s fenoménom takzvaných „slash fanfikcií“ stretol na zhromaždeniach fanúšikov fantastiky (conoch), ako napríklad AnimeSHOW či IstroCON v Bratislave. Obraz plnej prednáškovej miestnosti v Istropolise, ktorej dvojica zapálených dievčat číta úryvky z romantických dobrodružstiev Harryho a Snapea s vlasmi neodolateľne voňajúcimi marhuľovým šampónom, mi z hlavy nezmizol ani po rokoch.
Okolo roku 2008, keď sa môj prvý väčší kontakt so slasherskou komunitou udial, bolo už celkom bežné vidieť a počuť prednášať na conoch otvorene homosexuálnych ľudí. Bral som to do určitej miery ako niečo prirodzené, čo k fantasy komunite patrilo. Ale nebolo tomu tak vždy. Do konca deväťdesiatych rokov bola česko-slovenská komunita postavená predovšetkým na heterosexuálnych mužoch ako vedúcich osobnostiach a vzoroch fandomu. Toto tvrdenie vhodne ilustruje obrovská popularita oficiálne vydávaných českých a slovenských literárnych fanfikcií z ultramaskulínneho sveta Barbara Conana. Posun k väčšej otvorenosti voči LGBTI ľuďom spôsobila pravdepodobne kombinácia niekoľkých faktorov, a to a) vstup nových ľudí do komunity vďaka tolkienovskej mánii okolo filmového spracovania Pána prsteňov (dobrodružstvá Froda a Sama k homoerotickým fantáziám človeka priam zvádzajú, nevraviac o jemných elfoch či submisívne pôsobiacich hobitoch), b) masové rozšírenie internetu ako druhu ideálneho slobodného priestoru, c) popularita cosplayu – prezliekania sa do vlastnoručne vyrobených kostýmov postáv z fiktívnych svetov a d) fenomén Harryho Pottera.
No a práve svet Harryho Pottera sa stal ideálnym pieskoviskom na vytváranie slashových príbehov. Samotná J. K. Rowlingová písala všetkých sedem kníh jedine z perspektívy pubertálneho chlapca, ktorého životným údelom je postaviť sa proti arcizloduchovi Voldemortovi. Nikdy sa ale nedozvieme, čo si mysleli Snape, Draco Malfoy či Hermiona. Navyše sa v potterovskej ságe nachádza pomerne veľa nezadaných mužov, ktorých sexuálna orientácia pôsobí prinajmenšom nejasne (Snape, Sirius Black, do istého obdobia Lupin). A sama Rowlingová potvrdila po publikovaní posledného dielu, že čítanie postavy Albusa Dumbledora ako homosexuálnej je správne, pretože mal v minulosti vzťah so svojím neskôr úhlavným nepriateľom Grindelwaldom. Podobne vďačným poľom na hranie sa neskôr stali rôzne japonské anime (One Piece, Naruto) či filmový svet Avengers alebo seriálové spracovanie Sherlocka Holmesa s Benedictom Cumberbatchom.
Slash ako slobodná literatúra mladých pre mladých
Za popularitou slashu do veľkej miery stojí fakt, že slobodne zobrazuje homosexuálne vzťahy (nielen) dospievajúcich. Štandardné romány pre deti a mládež, spravidla písané dospelými, málokedy pracujú s otvorene homosexuálnymi postavami. Slovami jednej slovenskej slasherky: „Pre mňa je ťažké nájsť relevantné príbehy coming-outu a problémov, s ktorými sa identifikujem ako LGBTI osoba, v mainstreamových príbehoch. Dnes je to už lepšie, ale cca v rokoch 2010 – 2014, keď som fanfiction čítala najaktívnejšie, to bola bieda. Slash fanfiction je zvyčajne písaná LGBTI komunitou, pretože je náročné nájsť knižné príbehy, ktoré by sa zaoberali touto témou v takom veľkom rozsahu. Plus si želáme, aby aj naše obľúbené knižné/filmové/herné postavy mali s nami niečo spoločné. Takto sa nám to aspoň sčasti splní.“ Téma priznania si svojej sexuálnej orientácie sa dá metaforicky vypozorovať práve v románoch o Harrym Potterovi. Čarodejník s jazvou na čele už ako dieťa cíti, že je iný ako ostatní. Potom mu tento pocit potvrdí posol, ktorý ho zoznámi s podobne inými ľuďmi. Nie je preto divu, že slávnu Hagridovu vetu „Si čarodejník, Harry“ si mnoho LGBTI ľudí počas dospievania preložilo pre seba ako „Si gej/lesba. A je to v poriadku“.
Preto asi neprekvapí, že aj dotazník ukázal, že drvivá väčšina anonymných respondentiek či respondentov začala čítať slash fanfikcie v ranej puberte vo veku medzi trinástimi a štrnástimi rokmi. Komunitu ľudí okolo slashu opísali znútra napríklad ako „veľmi rôznorodú zmes žien a LGBT osôb s vášňou pre literatúru a daný fandom, ktorá má pocit, že nie je dostatočne vypočutá a má čo povedať“; „ty, co znám, jsou dle mě trochu blázni, ale skvělí lidé… Inteligentní, zábavní, s obrovským přehledem o světě a mnoha talenty. Také je psaní pro spoustu lidí způsob terapie, vypsat se. A smí být kýmkoliv“ alebo „Komunita je přátelská, otevřená, obvykle velmi tolerantní. Někteří členové však mohou být až opravdu zvrácení a řekla bych nezdravě posedlí. Tvoří ji lidé s různou úrovní vzdělání, které však spojuje stejná vášeň“. Ľudia zo slash fandomu sa najčastejšie stretávajú online, ale mávajú aj pravidelné zrazy či (polo)organizované stretnutia na conoch. Podľa dotazníka takéto známosti často prerastajú v priateľstvá. Nie vždy sú ale vzťahy v komunite ideálne, preto časť fanúšikov a fanúšičiek slashu po čase môže z komunity odísť a ostať len pri súkromnom čítaní fanfikcií.
Milujem knihy a homostuffs – prečo máme radi (nielen) slash fanfikciu
Bol by som ale opatrný s tvrdením, že slash fanfikcia sa číta len kvôli tomu, že aj LGBTI ľudia potrebujú svoju literatúru. Väčšina z respondentiek či respondentov sa vyznala z veľkej lásky k čítaniu – bežne trávia s fanfikciou niekoľko hodín denne. „Vždy jsem hodně četla a fascinovala mně možnost zasadit své hrdiny do nových rolí.“ Pomerne častým motívom je určitá nenasýtenosť obľúbeným, viac či menej fantastickým svetom. „Byla jsem posedlá skupinou One Direction.“ „Mívám různá období, kdy zbožňuji určitý druh média – ať už knih, hudby nebo právě anime. Anime u mě mělo několik let velký boom, kdy jsem mu věnovala velkou část svého volného času. S tím přišlo i googlení věcí okolo, a tak jsem se fascinovaně začetla do alternativního světa mého oblíbeného anime – One Piece. Ostatní fanfikce přirozeně následovaly.“ Na fanfikciách si z erotických dôvodov môžu „ulietavať“ aj heterosexuálne ženy. „Zkrátka představa dvou mužů se mi jako ženě poměrně zamlouvá.“ Zároveň slash mnohí jeho čitatelia považujú za autentickejšiu literatúru o láske v porovnaní s bežnou romantickou knižnou či filmovou produkciou pre ženy. „Než jsem narazila na fanfikci, tak jsem v podstatě nečetla žádnou romantickou literaturu. Slash s sebou přinesl nejen groteskní situace, ale i jinou dynamiku vztahů, než jakou jsem potkávala u klasických romantických povídek, které mě nudily. Ta dynamika mě fascinovala, vztahy byly jiné než u normálních párů, polaritu najednou netvořilo pouze jiné pohlaví. Dva muži nebyli svázaní klasickými rolemi, už jen z podstaty se pracovalo s jinými očekáváními.“
Slash ako oáza kreatívnych možností
Už v úvode som naznačil, že „nové“ príbehy zo sveta Barbara Conana boli v istom období populárne v česko-slovenskom fandome. Dnes známi žánroví autori ako Juraj Červenák, Leonard Medek, Ivana Kuglerová či Vlado Ríša spestrili svoju literárnu kariéru príbehmi z cudzích svetov. Podobný jav môžeme pozorovať aj dnes vo svete slash fanfikcií. „Pomerne veľké percento spisovateľov a drvivá väčšina mladších slovenských fantasy autorov začínala práve na fanfiction, aj keď nie všetci na tej slashovej (Marja Holecyová, Silvia Zeumerová…). Prepojenie lásky k literatúre a k fanfiction je veľké.“ V dotazníku sa anonymne vyjadrila aj jedna spisovateľka: „Píšu pravidelně, je to pro mě oddych, píšu i vlastní díla, ale stejně se jednou za čas vracím k fanfikcím, protože je to nenáročné. Člověk pracuje se známým světem a postavami. Začínala jsem se snarry [Snape slash Harry], nyní píšu drarry [Draco Malfoy slash Harry], obecně mě přitahuje ,hate to love‘ námět. Čtení a psaní fanfikcí mě dovedlo až k vydání vlastní knihy a jsem za to ráda.“ Veľká časť respondentiek a respondentov minimálne raz skúsila napísať nejakú vlastnú poviedku, približne jedna tretina aktívne publikuje či publikovala v minulosti.
Slash predstavuje mimoriadne dynamický a živelný prejav ľudskej fantázie a taktiež túžby po prijatí, láske či rozkoši. Slovami jednej respondentky: „Na fanfikcie by bolo fajn nazerať ako na reálnu literatúru a nie len ako na úlet teen dievčat, pretože často ponúkajú to isté, čo evitovky.“
Moja veľká vďaka patrí spolužiačke zo strednej školy Lilly Evenovej, ktorá môj dotazník rozdistribuovala medzi správnych ľudí. A tým správnym ľuďom ďakujem za ich čas.
Autor je doktorandom na religionistike na FF MUNI v Brne
