#readgraeber
#9 Ilustrujú diela Terézie Poljakovej
Federácia mala vždy predstavovať vrchol ľudského vývoja. Je obrazom toho, že dokážeme vytvoriť spoločnosť, ktorá zabezpečí každému z nás lepší život.
Star Trek vždy poskytoval obrovskú diverzitu. Nachádzame sa blízko utopickej budúcnosti, kde sa dodržiavajú hodnoty Federácie (okrem iného aj vegánstvo), kde spolu dokážu žiť rôzne rasy a národy a osoby so znevýhodnením nie sú diskriminované. Ale prečo museli Gaylaxians (queer Star Trek fandom) čakať skoro päťdesiat rokov na prvú otvorene queer postavu?
Samotná Federácia možno dávno prekonala problémy sexizmu, rasizmu, ableismu a homofóbie, ale jej tvorcovia nie.
Už v prvej sérii Star Treku v šesťdesiatych rokoch herec George Takei (Sulu), ktorý neskôr prišiel s coming outom ako gay, hovoril so scenáristom Genom Roddenberrym o začlenení LGBTQAI+ postáv do príbehu. Vtedy mu Roddenberry povedal, že nie je ten správny čas. Star Trek v tom čase odvysielal epizódu „Plato’s Stepchildren”, v ktorej sa pobozkali Kapitán Kirk a Uhura. Prvý bozk medzi bielym mužom a čiernou ženou v histórii kinematografie vzbudil vlnu pobúrenia.
V Star Trek: The Next Generation povedal scenárista David Gerrold, že je určite čas, aby sa medzi posádkou objavili queer postavy. V roku 2001 napísal epizódu „Blood and Fire“, ktorá mala rozprávať príbeh o dvoch gayoch, ktorí sa na palube nakazili intergalaktickým ochorením krvi. Táto epizóda mala poukazovať na aktuálnu HIV krízu, nikdy ju však nenakrútili a Gerrold dal na protest výpoveď.
Scenárista Roddenberry napísal, že v piatej sérii do posádky začlení queer postavy, ktoré sa budú objavovať v každodenných situáciách. Nanešťastie zomrel skôr, než sa to splnilo.
Aj keď sa Star Trek nikdy priamo nevyjadril k otázke homosexuality, jeho tvorcovia sa často pohrávali s rodovými rolami a ich reprezentáciou. Vidno to na príklade parazitického druhu Trillov, ktorý sa vždy prezentuje v rodovej identite svojho hostiteľa, no toho počas života mení (čiže je pansexuálny). Patril sem aj Dax, ktorý menil rodovú identitu svojich hostiteľov (aj keď bol prezentovaný najskôr ako muž) a v tele ženy často flirtoval(a) so ženami a neskôr sa pobozkal(a) so svojou manželkou (prvý rovnakopohlavný bozk: Deep Space Nine). V rovnakej sérii sa objavila aj postava Garak s nevypovedaným queer podtextom.
Ďalšie pohrávanie sa s rodom môžeme vidieť v epizóde „The Offspring“, kde si dieťa Datu mohlo slobodne vybrať svoju rasu a pohlavie. Alebo v epizóde „The Outcast“, v ktorej sa Riker zaľúbi do Soren z androgýnneho druhu, ktorý neuznáva rozdielne pohlavia a sexualitu.
V Star Trek: First Contact mala byť postava poručíka Hawka pôvodne queer, ale tento naratív nakoniec zamietol producent. V Enterprise mal byť gayom Malcolm Reed, ale tiež to neprešlo. Až v Star Trek: Beyond má Hikaru Sulu manžela (ale ich bozk zo seriálu vystrihli). Manžela má aj Paul Stamets v Discovery, lenže ten zomiera hneď v prvej sérii. Ale fanúšikovia sa po päťdesiatich rokoch vysielania seriálu aspoň dočkali otvorene homosexuálnych postáv.
Vo svojich ilustráciach chcem dať priestor postavám, ktoré boli takto zatlačené do úzadia, alebo úplne vymazané. Otepliť trochu históriu Star Treku. Držím sa hlavne jednoduchých liniek, ktoré ale nie sú rovné a čisté, majú v sebe pohyb. Rovnako ako queer tematika. Kresby nemajú presné hranice a striktné obmedzenia, sú skôr premenlivé a ohýbajú pravidlá.
Terézia Poljaková je výtvarníčka, víťazka letné open callu mesačníka Kapitál
