Vydavateľstvo Větrné mlýny vydalo koncom júla antológiu českých poetiek s názvom Milá Mácho. Antologie českých básnířek 1857 – 2014. Vzhľadom na predchádzajúce negatívne skúsenosti s antológiou ostravskej poézie Briketa z toho istého vydavateľstva sa autori podcastu Korektní poezie rozhodli osloviť niektoré žijúce autorky, ktorých tvorba bola v antológii publikovaná. Niekoľkých sa spýtali, či vedia, že sa ich diela v antológii nachádzajú.
Viaceré autorky sa o publikovaní svojich textov v antológii dozvedeli až od autorov podcastu. Vydavateľstvo im pred vydaním a krstom knihy nielen neponúklo honorár, ale ich ani nepožiadalo o súhlas s uverejnením textov. Osem poetiek sa po komunikácii s vydavateľstvom rozhodlo zverejniť vyhlásenie.
Absurdnosť situácie, keď renomované vydavateľstvo, ktoré stojí napríklad aj za projektom Měsíc autorského čtení, druhýkrát vydáva antológiu textov, na ktorých publikáciu nemá súhlas autorov a autoriek, tu však nekončí. V nasledujúcej debate, ktorá sa už okrem sociálnych sietí odohráva aj vo viacerých literárnych periodikách, sme sa dozvedeli, že autorky by vlastne z publikácie mali mať radosť, že tón ich vyhlásenia je príliš útočný, že ničia dobrú prácu editorky antológie, že ich aktivita poškodzuje budúce entuziastické vydavateľské projekty, že by ich mala motivovať láska k poézii – ale napríklad aj to, že básnik Petr Hruška by si rád so všetkými zúčastnenými dal panáka.
Kauza má však aj svoju pozitívnu stránku. Za autorky sa postavila Asociace spisovatelů, množstvo literárne činných osôb, či občianske združenie na ochranu autorských práv DILIA. Poetky odvážne a prenikavo upozornili na často pochybnú vydavateľskú prax, či rozšírenú problematiku honorovania umelcov. Na záver si pripomeňme časť ich vyhlásenia:
„Záležitosti jako nízké až nulové honoráře, absence licenčních smluv či nedostatečná redakční péče o rukopis ale teď proti neoprávněnému užití díla působí skoro zanedbatelně. Vzkazujeme proto všem autorům a autorkám, aby se ohrazovali vždy, když jsou jejich práva porušena anebo když není jejich práce dostatečně ohodnocena. Takto můžeme nastavit standardy, jichž se českým publikujícím momentálně zřídkakdy dostává.“
Daniel Vadas
