Ak je v súčasnom svete niečo možné považovať za superschopnosť, je to schopnosť spomaliť, vyslobodiť sa z eskalujúceho tempa povinností a kolektívneho pocitu nepokoja. A priestor na takéto vyslobodenie sa alebo, lepšie povedané, prechodné zastavenie pomimo oficiálneho prúdu môžeme nájsť na albume Dye My Hair mladej českej pesničkárky Amelie Siby. Predstavuje alegorický poslucháčsky „bezpečný priestor“, kde sa aj zo žánrových klišé a stereotypov rodia pozoruhodné momenty.
Amelie Siba na československej alternatívnej scéne aktívnejšie pôsobí približne od roku 2019, kedy vydala singel Soft Home, Last September, a EP It Was Nice To Meet You. Jej akustická gitarová hudba s veľmi jemnými aranžmánmi nachádza na tohtoročnom desaťskladbovom albume svoj prvý väčší angažmán.
Siba je pesničkárka pracujúca so zvukom, ktorý nijak neprekračuje ani nebúra žánrové kontúry, nenárokuje si žiaden veľký priestor. A práve v tom spočíva mágia celej nahrávky. Siba nachádza v gitarovej hudbe malý, útulný jednoizbový priestor pre osobný storytelling, ktorý nás berie do vnútorných svetov odzrkadľujúcich optiku a filter prežívania generácie Z. Amelie Siba pôsobí ako verzia Lorde z ulice hneď odvedľa, a to napriek spievaniu výhradne v angličtine – v čom tiež môžeme vidieť istý návyk generácie Z, natoľko navyknutej na zahraničný, najmä anglicky hovorený obsah, že častokrát už ide o úplne prirodzený jazyk jej vnútorného monológu alebo intímnej reflexie (stačí zavítať na instagramové profily ľudí vo veku okolo 18-20 rokov). Skladby ako Warm Burning, Silver Eyeliner, Tristan, Zora alebo Your Mum Wished You Were Good napriek svojmu výraznému inklinovaniu k sentimentalite vynechávajú z hudobného prejavu všetko nadbytočné, predstavujú autentickú osobnú výpoveď s vydestilovanými pointami.
V textoch prítomné nadväzovanie na rôzne klišé o dospievaní sa nemusí hneď chápať ako ich vyprázdnené opakovanie. Siba ťaží z ich samotnej podstaty a robí im stručnú skúšku správnosti. Počúvanie Dye My Hair nie je žiadnou jazdou. Ide skôr o veľmi pomalú prechádzku, či úplné zastavenie sa a spočinutie. Také, aké bežne zažívame na konci dňa, týždňa, po rôznych večierkoch, udalostiach, prešľapoch, stretnutiach, interakciách. Amelie Siba je nenútenou spoločníčkou na chvíle, keď chceme byť úplne sami, aj keď túto nevyhnutnú samotu možno nezvládame.
Amelie Siba: Dye My Hair. 1138546 Records DK, 2020.
Michael Papcun
