Umelecká skupina Rafani stvorila v strede Novej synagógy jazero. Láka nakloniť sa nad jeho tyrkysovú hladinu a zhliadnuť v ňom svoj odraz. Nie je to však možné. V narcistickom akte nám bránia masívne stoly rozostavené po jeho obvode. Vytvárajú kruh, ktorý je v prvom momente bariérou, no len čo upustíme od snahy preniknúť za ňu, zo stolov, na ktorých (a niekedy aj pod nimi) sú nainštalované rozličné objekty, sa stávajú koncentrované expozície, akési materiálne komentáre aktuálnych spoločenských fenoménov, čŕt, ale aj paradoxov. V jednotlivých objektoch, akými sú napr. voskové sošky matiek s deťmi, hľadiace do obrátenej pyramídy so zlatým hrotom, v klietke sa krútiaci tyrkysový vtáčik Twitteru alebo televízne obrazovky, z ktorých každá ponúka iný pohľad na tú istú udalosť, sa nám samé natískajú odkazy na mediálny svet, sociálne siete, postavenie strednej triedy, hoaxy a deformácie pravdy či politický nátlak. Vo svojej „vizuálnej správe o súčasnom spoločenskom dianí“ pokračujú Rafani aj na poschodí – na steny vešajú až mrazivo pravdepodobné predpovede o budúcom Slovensku. Voskové súsošia rodín s deťmi pôsobia ako tradičné modernistické sochy iba naoko, pri detailnejšom pohľade si všimneme, že ich údy a telá sa podivuhodne krútia a klonia k zemi. Metaforu tlaku konzumnej spoločnosti tu podčiarkujú aj nenápadné popkultúrne odkazy, ako napríklad palec vymodelovaný do podoby „lajku“ na Facebooku. Veľkorozmerné krikľavé obrazy na jednom z balkónov sa otvorene hlásia k plagátovej estetike šesťdesiatych rokov, ale heslá, ktoré hlásajú, sú satirickými referenciami na mediálne prekáračky na súčasnej českej a slovenskej scéne.
Rafani – ako je v ich tvorbe koniec koncov zvykom – veľmi trefne diagnostikujú viaceré neduhy, ktorými trpí (nielen) stredoeurópsky región. A robia to bez komplikovaných intelektuálnych skratiek. Napriek tomu, že na hladinu ich jazera nedovidíme, nastavujú nám zrkadlo. Odraz, ktorý v ňom spozorujeme, sa nám bude najskôr možno zdať vtipný a ironický, no čím dlhšie s ním zotrváme, tým viac nás bude mozaika vystavených artefaktov znepokojovať. „Sever je istota. Západ je svet.“ Hoaxy či pravdivé konštatovania? Citáty či umelecká fikcia? Prognóza či zbožné želanie?
Výstava: Rafani: O nevyvrátiteľnosti v zemi za obzorom – Narcis. Nová synagóga, Žilina, 4. 10. – 1. 12. 2019
