Koniec karantény

Kto by sa dnes chcel pustiť do štúdia marxizmu a jeho predstaviteľov, veľa súčasných zdrojov by v slovenčine nenašiel. Pravdaže, mnohé texty k téme sú roztratené časopisecky, avšak v prípade kníh ostáva slovenské čitateľstvo odkázané buď na antikvárnu alebo zahraničnú literatúru. 

Za pokus o vyplnenie tejto medzery možno považovať edíciu Politické myslenie a socializmus, ktorá vznikla na pôde Ústavu politických vied SAV. Od tretieho zväzku venovaného Róze Luxemburgovej (2022) však do série nijaký nový titul nepribudol. O to pozoruhodnejší je preto edičný počin košického vydavateľstva Horská lucerna, v ktorom vlani vyšla esejistická zbierka Petra Takáča Už len nejaké my nás môže zachrániť. 

Pôdorysom knihy sú články, ktoré autor napísal pre denník Pravda a dvojmesačník Listy. Dopĺňajú ich však aj nové, dosiaľ nepublikované state. Doslov uvádza, že jednotlivé „texty zachytávajú modernú dobu v jej rozličných spoločenských rozporoch: jednotlivca a spoločnosti (Marx), slobody a nutnosti (Lenin), subjektu a objektu (Lukács), demokracie a centralizácie (Trockij), reformy a revolúcie (Bernstein, Luxemburgová), kultúry a barbarstva (frankfurtská škola, Jameson), vedy a ideológie (Althusser), spoločnosti a prírody (Žižek, Malm)“. Vzhľadom na takýto synekdochický spôsob približovania osobností marxizmu ale nie je úplne jasné, akému typu čitateľstva je zbierka určená. 

Jej prednosťou sú popularizačný výklad a bohatý poznámkový aparát. Kniha má teda čo ponúknuť tomu, kto sa v marxistickej filozofii ešte len začína rozhliadať, ale vzhľadom na autorovu erudíciu v problematike môže osloviť aj poučenejšieho čitateľa. O zbierku sa však takpovediac musia podeliť. 

Niektoré eseje (napríklad o Leninovi) pôsobia úsečne a výrazne v nich dominuje problémové poňatie pred tým, aby mohli fungovať ako komplexný (hoci nutne len všeobecný) profil tej-ktorej osobnosti. A naopak, kto teoretikov (a praktikov!) predstavených v zbierke pozná zo svojho čítania, ocení azda skôr detailný poznámkový aparát s bohatou bibliografiou a autorskými komentármi než samotné eseje orientované na publikum bez vlastnej skúsenosti s diskutovanými textami. Jednotlivé kapitoly sú prínosné zvlášť vďaka autorovmu úsiliu preukázať, v čom marxizmus, marxisti a jedna zastúpená marxistka (Róza Luxemburgová) ostávajú relevantnými a hodnými záujmu aj pre súčasnosť. 

Pochopiteľne, každý čitateľ čo i len trochu zorientovaný v téme má pri tomto type knihy naporúdzi množstvo dobrých odporúčaní, kto v nej chýba a koho by sa žiadalo doplniť. Takéto (výh)rady ale nemajú zmysel, pretože relatívny je nielen význam jednotlivých osobností, ale dokonca aj to, čo znamená ich reprezentatívny prehľad. (Čo má byť reprezentované – generácie, rod či jednotlivé školy?) Predsa je však škoda, že sa do zbierky nedostala nijaká československá, ak už nie slovenská osobnosť marxizmu. 

Ozaj, kto by ňou mohol byť? Adepti či adeptky by sa našli vo filozofii, politike, publicistike, umení aj vede 20. storočia – no nijaký ucelený kánon (česko)slovenského marxistického myslenia neexistuje. A hoci má ľavica sklony kánony skôr rúcať než zostavovať, pre orientáciu v domácej tradícii by takýto sprievodca nateraz zohral skôr pozitívnu než negatívnu úlohu. 

Podobne ako Manifest socialistického hnutí Michaela Hausera, aj Takáčova zbierka je predovšetkým činom, hodenou rukavicou. Možno aj pre samotného autora po vlastnom príklade – myšlienky Slavoja Žižeka, ktorý je vo výbere/publikácii tiež zastúpený, totiž detailnejšie spracoval v samostatnej knihe, vydanej ako súčasť rovnakej edície. Panoráma marxizmu je teda vytýčená a osobnostné dominanty sú naskicované. Bude ich však treba urobiť detailnejšími a doplniť ďalšie. Ktokoľvek sa na túto úlohu podujme, vďaka Takáčovej zbierke už ani v súčasnom slovenskom kontexte nevstupuje do dialógu s mŕtvymi či celkom cudzími partnermi. 

Peter Takáč: Už len nejaké my nás môže zachrániť. Eseje o marxizme a marxistoch. Košice: Horská lucerna, 2024.

Autor je doktorandom v odbore slovenský jazyk a literatúra