Však fond funguje, tak kde je problém?
Po zverejnení aktuálnych rozhodnutí Rady Fondu na podpory umenia sa bude opäť zdať, že je vlastne všetko v poriadku. Podporená bola väčšina projektov a počet zmien prijatých Radou FPU v pomere k počtu projektov nebol na prvý pohľad až taký veľký. Prečo teda kričíme? Prečo podávame podnety na Generálnu prokuratúru? Prečo protestujeme? Na príklade výsledkov jedného podprogramu v oblasti tanca sa pozrime pod povrch údajne „fungujúceho“ fondu.
O podporu v podprograme 1.2.3.: Prehliadky, festivaly, súťaže, koncerty – tanec žiadalo šesť festivalov, financie boli napokon pridelené štyrom a to vo výške 50 percent zo žiadanej sumy. V rozhodnutí čítame, že Rada FPU zmenila rozhodnutie odbornej komisie v dvoch prípadoch – konkrétne nominanti ministerstva kultúry odhlasovali podporu pre podujatie Ži Miluj Tancuj Festival a zamietli ju festivalu Move Fest Košice 2025 s odôvodnením, že „ide o opakovane podporovaný projekt“. Pravidlá fondu pritom nezakazujú žiadať o podporu na rovnaké projekty opakovane, obzvlášť na ďalšie ročníky rôznych podujatí ako sú festivaly či konferencie. Jedným z cieľov fondu je podporovať kontinuitu a udržateľnosť projektov. Fond samozrejme motivuje žiadateľov hľadať financovanie aj inde, aby v prípade nepodporenia projekt nezanikol, ale v našich podmienkach a obzvlášť pri projektoch zameraných na čisto slovenské umenie to nie je vôbec jednoduché.
Festival súčasného tanca, nového cirkusu a fyzického divadla Move Fest Košice prináša do metropoly východu lokálne aj medzinárodné produkcie už od roku 2018 a patrí medzi najvýznamnejšie tanečné festivaly na Slovensku, Ži Miluj Tancuj Festival ešte len vstupuje na slovenskú kultúrnu scénu a podľa predsedu komisie Mareka Godoviča nebolo možné dostatočne posúdiť jeho kvalitu. Mal tiež naddimenzovaný rozpočet vzhľadom na predloženú koncepciu a dramaturgický plán. Suma necelých 90 tisíc eur alokovaná pre podprogram 1.2.3. navyše neumožňovala poskytnúť dotáciu všetkým žiadateľským subjektom. Len pre porovnanie – dnes etablovaný festival Tanečno v Námestove takisto prvé tri roky fungoval bez podpory fondu a vznikol ako Ži Miluj Tancuj Festival z nadšenia mladej skupiny ľudí a s podobným dramaturgickým zámerom.
Práve spomínané Tanečno patrí tento rok medzi štvoricu podporených festivalov. Okrem neho Rada FPU schválila podporu aj Slovenskej tanečnej platforme a banskobystrickému festivalu Dni tanca. Pôvodne však všetkým trom festivalom členovia rady Matúš Oľha a Peter Grutka navrhli nulu, k Slovenskej tanečnej platforme mala pripomienky aj Adriana Tomičová. Len pre pripomenutie – po novele zákona o FPU z augusta minulého roka sú odborné komisie už iba poradným orgánom Rady FPU a tá nemusí odporúčania odborníčok a odborníkov v daných oblastiach rešpektovať.
Podporujete Otvorenú kultúru! a to ma dráždi
Pred Marekom Godovičom a podpredsedníčkou odbornej komisie Barborou Jombíkovou tak stála úloha obhájiť v stredu 19. marca rozhodnutia odborných komisií a zvrátiť úmysel Rady FPU pochovať či výrazne oklieštiť štyri rešpektované tanečné festivaly. Svoju argumentáciu museli stihnúť predniesť za necelých pätnásť minút.
Reagovať museli napríklad na pripomienku, že festival Dni tanca, ktorého hlavným organizátorom je Divadlo Štúdio tanca, nemá dostatočný „spoločensko-kultúrny dosah“. „Rade som vysvetlila, že festival prepája rôznorodé inštitúcie v Banskej Bystrici – kultúrne centrum, divadlo, galérie či školy, do banskobystrického kraja vďaka nemu pricestujú aj medzinárodné tanečné produkcie,“ hovorí Jombíková. Do festivalu sa zapájajú študentky a študenti, či už ako dobrovoľníci alebo účinkujúci. Vďaka tematicky rozmanitému programu Dni tanca lákajú široké spektrum publika – napríklad matky s deťmi, ľudí s rôznym znevýhodnením a pod.
Tri zo štyroch na podporu navrhnutých festivalov sa konajú v regiónoch, čo podľa Jombíkovej podporuje rozvoj kultúrneho turizmu v danom kraji a prináša pracovné príležitosti. „Ak nejaký festival nedostane podporu, neznamená to, že o peniaze príde žiadateľ, ale najmä desiatky ľudí, ktoré sa na organizácii týchto podujatí podieľajú – technici, produkční, dramaturgovia, umelkyne a umelci,“ vymenúva Jombíková. „V neposlednom rade z festivalu v danom regióne profitujú ubytovacie či reštauračné zariadenia,“ dodáva.
„Počas festivalu Tanečno sa Námestovo premení na festivalové mesto,“ hovorí Godovič. Tímu tohto multižánrového festivalu, ktorý sa koná od roku 2017 sa na Orave podaril malý zázrak. Päťdňová oslava tanca je výnimočná aj tým, že prepája rôzne žánre (hip-hop, ľudový či spoločenský tanec, súčasný tanec) a tiež generácie (od detí až po seniorov). Festival sa vyznačuje výbornou spoluprácou s mestom a finančné zdroje sa im darí získavať aj na iných frontoch.
Prehliadka slovenského súčasného tanca Slovenská tanečná platforma je určená zahraničným a domácim profesionálkam a profesionálom, promotérom, kurátorom a umelcom, pričom predstavenia sú dostupné širokej verejnosti. Ide o formát tzv. showcasu, ktorý je už roky etablovaný aj v okolitých krajinách a v roku 2021 sa po dlhom úsilí začal organizovať aj u nás. Prezentuje to najvýraznejšie a najzaujímavejšie, čo sa na Slovensku v uplynulých dvoch rokoch vytvorilo. Jedným z organizátorov podujatia je PlaST – Platforma pre súčasný tanec. Práve tej sa na zasadnutí „chytil“ Matúš Oľha.
Podľa Jombíkovej a Godoviča mu prekážalo, že platforma PlaST je príliš aktívna v Otvorenej kultúre! a to ho dráždi. „Vraj to, čo hovoríme o význame festivalov je pekné, ale tým by vraj mohlo argumentovať množstvo nepodporených projektov, ktorých žiadosti sa údajne ani nedostali do systému,“ hovorí Jombíková. Keď sa Oľhu spýtala, aké žiadosti má na mysli, už neodpovedal. Ku komisii sa pritom nedostanú len žiadosti, ktoré nespĺňajú formálne záležitosti a sú vyradené referentkami a referentami fondu. Niektorí členovia Rady FPU sa však snažia vytvárať naratív, že sú vyraďované už vopred z nejakých ideologických dôvodov.
Hlavne nepoznať projekty!
A toto je to nebezpečné – ich argumentácia založená na pomstychtivosti a nekompetentnosti. Dokladujú to aj informácie, ktoré sa objavili v Prešovskom večerníku už večer po zasadnutí Rady FPU. Majiteľkou večerníka bola v rokoch 2012 – 2020 členka rady a nominantka MK SR Adriana Tomičová. V článku bez konkrétneho autora či autorky sa okrem iného dočítame, že „komisia vo všeobecnosti obhajovala projekty, ktoré poznala, čo navodzovalo dojem, že niektorí členovia priamo participujú na projektoch. (…) Komisia uvádzala často fakty, ktoré neboli uvedené v popise projektov. “ Podľa tejto logiky odborné komisie môžu o projektoch vedieť len to, čo si prečítajú v žiadostiach. Ale veď odborné komisie sa preto nazývajú „odborné“, pretože ich súčasťou majú byť ľudia, ktorí napríklad v prípade tanca poznajú scénu, majú prehľad o inscenáciách, ktoré vznikajú. Ak napríklad členky či členovia komisie v minulosti navštívili niektorý z festivalov, vedia posúdiť, či žiadosti nie sú zavádzajúce, či ich rozpočet, uvedené publikum či dramaturgia zodpovedajú realite. Ak si niektorý z tanečníkov podáva žiadosť na vytvorenie nového diela, komisia by mala poznať jeho predošlú tvorbu. Poznať projekt neznamená na ňom participovať, ale vedieť ho adekvátne posúdiť.
Je vysoko pravdepodobné, že Rada FPU, v ktorej už teraz majú prevahu nominanti MK SR sa do budúcna bude snažiť právomoci odborných komisií ešte viac okresať. Aj diskusia okolo návrhu štatútu ukázala, že zámerom MK SR je časom pravdepodobne zmeniť štruktúru podpornej činnosti, nakoľko tá súčasná sa im javí príliš komplikovaná. V preklade to znamená, že nie sú schopní sa v nej orientovať a ťažšie sa im mocensky ovláda. Nie je preto vylúčené, že napríklad tanec sa opäť vráti medzi divadlo, klesnú počty odborných komisií a z procesu evaluácie žiadostí sa tak vytratí fondom roky budovaná a nuansovaná expertíza. Dokladuje to aj jeden z citátov Matúša Oľhu, ktorý opäť uverejnil Prešovský večerník: „Taktiež je rada ako kolektívny orgán reprezentatívnejšie zastúpená v jednotlivých oblastiach kultúry a umenia, ako je tomu pri užšie zameranej odbornej komisii.“ Však ale to je tá pointa! Členovia komisií majú posudzovať oblasť, ktorej sa rozumejú, nemusia mať názor na všetko.
Boj proti hlúposti
Nominantka a nominanti MK SR v Rade FPU však evidentne názor na všetko mať chcú a chcú mať aj všetko pod kontrolou. V pripomienkach k rozhodnutiam odborných komisií sa ich „expertíza“ zatiaľ prejavuje tak, že projektom navrhujú nulu, lebo už v minulosti napríklad podporené boli alebo bez akéhokoľvek vysvetlenia napíšu, že „projekt nie je potrebný pre slovenskú kultúru“, zahraničné mobility považujú za služobné cesty (hoci nejde o ľudí v zamestnaneckých pomeroch). A naopak, podporu zamietnutú komisiou vracajú do hry pri projektoch, ktoré podľa nich prezentujú „alternatívny názor“ alebo v názve dostatočne pracujú so slovom „slovenský“ či „ľudový“. Budeme tak odteraz rámcovať všetky projekty?
Problémom je, že zákon či vnútorné predpisy FPU členom rady nedefinujú, aké parametre má mať ich námietka voči rozhodnutiu komisie. Predpokladá sa totiž, že v rade sedia experti a ich pripomienky budú dostatočne odborné a kompetentné. Sedia tam však ľudia, ktorí stále neovládajú ani len základné pravidlá prideľovania financií, nerozumejú štruktúre podpornej činnosti, elektronické žrebovanie považujú za nedôveryhodné a dávajú rozhovory konšpiračným médiám.
Od apríla sa predsedom Rady FPU stane Matúš Oľha. Rada stále funguje v oklieštenom režime – od augusta 2024 nedosiahla plný trinásťčlenný počet. Ministerstvo kultúry pritom má vraj na stole napríklad nominácie z SK8 (jeden člen je zo zákona menovaný na návrh samosprávnych krajov), avšak očividne ich ignoruje. Ku koncu marca navyše končia mandáty ďalším trom členom rady, čo znamená, že pri počte sedem a teda tesnej nadpolovičnej väčšine rada môže mať problémy pri hlasovaniach.
Na pozície odchádzajúcich členov, ktorí boli v rade na základe návrhov z odborného prostredia, bude musieť ministerstvo vypísať výzvy. Určite si tam bude chcieť dosadiť „svojich“ ľudí, avšak je otázne, kto na aktuálne výrazne sledované funkcie bude chcieť zasadnúť. Aj po tlaku verejnosti sa totiž členstva v rade vzdal napríklad Slavomír Lopúch. A nie je tajomstvo, že ministerstvo má aktuálne problém nájsť ľudí na miesta, ktoré si v rôznych inštitúciách pouvoľňovalo.
Napriek tomu, že na poslednom zasadnutí sa napokon niektoré navrhované nuly podarilo zvrátiť, fond sa pomaličky rozkladá. Členky a členovia odborných komisií, ktorí sa po novele zákona FPU rozhodli v komisiách ostať a brániť inštitúcia zvnútra, začínajú pochybovať o tom, či to má význam. Minimálne v oblasti tanca sa uplynulý týždeň ukázalo, že to možno ešte zmysel má. Hoci to komisiu stojí enormné úsilie a rozprava s nominantmi MK SR v rade je neraz nedôstojná. Obhajoba totiž nie je založená na dialógu odborných argumentov, ale je len vyčerpávajúcim bojom voči hlúposti a arogancii moci.