Beznádejná budúcnosť ľudstva pripomína Akiru

Francúzsky komiksový autor Mathieu Bablet tvorí síce hlavne vedeckú fantastiku odohrávajúcu sa v budúcnosti, no zároveň cítiť, že vychádza zo súčasných úzkostí. České vydavateľstvo Centrala prináša po jeho staršom diele Šangri-La novšie a po viacerých stránkach prepracovanejšie sci-fi Carbona a Silicius, ktoré získalo aj cenu kníhkupcov spoločnosti FNAC v roku 2021.

V predchádzajúcej knihe Bablet komentoval kapitalistické myslenie, reklamné odvetvie a krutosť k menšinám. V novinke sa ponoril do úvah o budúcnosti umelej inteligencie a ľudstva idúceho v ústrety klimatickej katastrofe.

Carbona a Silicius je dvojica nových androidov, ktorú vychovávajú v bezpečí laboratória. Na porade tímu jej výrobcu, firmy Tomorrow Fundation, určia robotom životnosť 15 rokov. Keď sú však konfrontovaní s vlastnou pominuteľnosťou, zatúžia po slobode a rozhodnú sa utiecť. Skôr ako vyprší životnosť ich telesnej konštrukcie, podarí sa ich vedomiu uniknúť na sieť, kde si zakaždým nájdu novú schránku.

Dej Babletovho komiksu sa odohráva počas troch storočí. Carbona a Silicius sa navzájom vzďaľujú a znovu približujú. Je to láska? Ľudstvo medzitým bojuje o prežitie v neustále nebezpečnejšom životnom prostredí.

Medzi Šangri-La a novinkou sa Bablet očividne zlepšil v rozprávačskom remesle. V predchádzajúcom diele sa skôr sústredil na načrtnutie rôznych filozofických úvah a prepracovanú vizualitu, príbehu však chýbala kohéznosť. Hrdinov bolo priveľa a ich osudy nespeli k uspokojivému rozuzleniu.

V komikse Carbona a Silicius sa sústredí na dvojicu hlavných postáv. Jadro príbehu tak pôsobí intímnejšie, no zároveň je ich okolitý svet vymyslený epickejšie. Hoci sa v ňom osud ľudstva odohráva skôr na okraji, je fascinujúce sledovať, ako sa mení medzi kapitolami, po každom časovom skoku. Oba komiksy majú spoločnú meditatívnu atmosféru a fakt, že komunikujú hlavne znechutenie zo smerovania ľudstva.

Bablet v minulosti na sociálnej sieti X zdieľal kresbu odkazujúcu na kultovú mangu Akira a nepochybne ho ovplyvnila aj pri tvorbe novinky. Kniha Carbona a Silicius je podobne drastická, šokujúca aj skľučujúca. Hoci sa prepracovanosťou vizuálu, príbehovými motívmi a náladou blíži genialite japonskej legendy Katsuhira Otoma, v scenári má Bablet stále rezervy. Niežeby boli jeho dialógy banálne, zle napísané, dokonca často vedia úprimne dojať. Dej však zostáva príliš rozvláčny, chýba mu dostatočne dramatická akcia.

Dôležité je pristaviť sa ešte raz pri obrazovej stránke. Ak aj z textu občas vanie na čitateľstvo chlad, Bablet v pozícii maliara skutočne ohromuje. Jeho kresba je nesmierne prepracovaná a ľahko rozpoznateľná. Vypiplané zábery exteriérov a hlavne mestských prostredí skutočne berú dych a pripomínajú dokonale detailné obrazy architektúry metropoly Neo Tokyo v kultovom Akirovi.

Mathieu Bablet: Carbona a Silicius. Centrala, 2024.

Marek Hudec