Spolupáchateľstvo žien

V 90. rokoch sme tu mali obdobie mečiarizmu, ktoré sa okrem prepojenia štátu s mafiou vyznačovalo aj hanebným, ale zato „najtradičnejším“ možným rozdelením rodových rolí v politike. Veľký silný muž, teda Mečiar, vďaka ktorému sme sa takmer prepadli do čiernej diery, namiesto, aby sme sa stali súčasťou Európy, mal okrem manželky, ktorá sa zaňho modlila ruženec, pri sebe aj údajnú milenku, istú verejne známu pani Annu Nagyovú (okrem ďalších, avšak ani jedna z nich nevošla do dejín). 

Tento model sa nevyčerpal ani dnes. Náš súčasný premiér, ktorý denno-denne usilovne, až priam freneticky pracuje na tom, aby sa zo Slovenska opäť stala čierna diera na mape Európy, sa bez problémov necháva sprevádzať čoraz mladšími ženami. Vzťahy s nimi ani náhodou netají. Naopak, tento náš ženatý a tradičnú rodinu vyznávajúci sluha národa, ktorý inak brojí za „len dve pohlavia“, a to tak, že ich chce zakresliť aj do ústavy, sa s obľubou prezentuje ako alfasamec, možno aj nadsamec. 

Taký chlap si to zaslúži

Mečiarovu záľubu v obklopovaní sa ženami mnohé jeho voličky komentovali: Veď taký chlap si to zaslúži! No nedoprajeme im, tomu i onomu, im všetkým? Niekde sa predsa vybúriť musia. 

Politici teda o svojich sexuálnych preferenciách nehovoria, o to viac ich vystavujú na obdiv. Pritom sa tí, čo sú aktuálne pri moci, môžu spoľahnúť na rozumové schopnosti svojho voličstva, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky dosahuje intelekt desaťročných detí, avšak detí definitívne zastavených vo vývoji.

Keď v našom regióne začal fašizmus naplno vystrkovať rohy, veľmi intenzívne som sa venovala literatúre, zameranej na 30. roky minulého storočia nielen v Nemecku, a aj na roky vojnové. Nevedela som pochopiť, že Hitler mal toľko mileniek, presnejšie, že sa našlo toľko žien, ktoré boli ochotné túto funkciu vykonávať. Ale moc je silné afrodiziakum, to už vieme. A kde sú mocní muži, tam sa to hemží aj ženami, krásnymi podľa dobových očakávaní a istej, vopred danej šablóny. 

Aj na Slovensku sme už mali predsedu národnej rady, ktorého počet detí a ich matiek ustavične stúpal, no a v USA teraz majú Elona M., ktorý má tiež peknú kôpku potomstva s nejakým približne poltuctom žien. Súkromná vec, čo koho do toho, no nie? Aj Elon brojí proti všetkému, čo podľa neho nie je „prirodzené“, ale je neprehľadné, napríklad LGBTI+. To sa už rozumie samo sebou. 

MDŽ s logom HZDS

Ale môžeme sa pokojne vrátiť domov. Pred pár dňami sme oslavovali MDŽ. Tak, ako kedysi Mečiar, aj súčasný predseda vlády zvykne tento sviatok mohutne oslavovať. A veru niekedy aj s rekvizitami tamtých, teda 90. rokov. Z dobre informovaných zdrojov viem, že v nemenovanom okresnom meste strana Smer pri príležitosti MDŽ rozdávala prítomným fanynkám okrem igelitiek s nejakými tými straníckymi materiálmi a vlaňajšími keksíkmi aj šiltovky s logom HZDS. Myslím, že v tomto prípade sa voličstvo Smeru, Hlasu a pridružených straníckych satelitov nedá prirovnávať už ani k desaťročným deťom, lebo tie dnes nikto takto nechutne neoblafne.

Ženy si pri príležitosti oslavovania svojho medzinárodného dňa vďačne vypočujú v kultúrnych domoch a na iných verejných priestoroch sexistické vtipy, a smejú sa na nich tak, že zubárske ambulancie by mohli robiť celonárodný skríning. Nechajú sa pekne od podlahy pourážať rôznymi ministrami, ktorí tam vystupujú v úlohe pomladších fešákov, podaktorí by tie ženy aj vybozkávali, ale nedá sa – veď ich je toľko!

Keď jedna nevidí, nepočuje, necíti

Veď prečo by tie ženy nespolupracovali na vlastnej záhube, keď je to také zábavné? Prečo by napríklad europoslankyňa Monika Beňová neprepočula, ako jej spolustraníci vyhecovali prítomný dav s mentálnou výbavou desaťročných detí zarazených vo vývine, ako americkú vieme čo. Naozaj to nepočula. Nikto jej nedokáže, že to počula. 

Niektoré ženy skrátka a dobre niektoré veci, javy, zvuky, pachy nevidia, nepočujú, necítia. Napríklad pani Hedwiga, manželka Rudolfa Hössa, ktorá mu, povedané pekne patriarchálne, dala päť detí, necítila v Osvienčime, kde bol manžel vedúcim, pach spálených tiel a vôbec netušila, že stolové lampy u nich doma majú ozdobné tienidlá vyrobené z ľudskej kože. 

Dnes zas niektoré ženy netušia, nemajú, chudiatka, odkiaľ vedieť, že Putin napadol Ukrajinu, a nie naopak. Veď prečo by nemali uveriť kampani Petra Pellegriniho, nášho už aktuálneho švárneho prezidenta, že tá stará žena na billboarde bola slovenská babička, ktorá plakala nad osudom svojho vnúčika, lebo mu hrozilo, že zlý Ivan Korčok ho pošle bojovať na Ukrajinu? Prečo by sa mali zamyslieť nad tým, že také babičky v realite na Slovensku nestihli existovať a tá na obrázku bola žena z Ukrajiny a lúčila sa so svojím vnukom, ktorému naozaj hrozila smrť? Aj tu porovnanie s desaťročnými, ktoré*í nemajú volebné právo, pokrivkáva. No čo už. Vodcom treba veriť, aj keď ti pravda oči kole. Ak naozaj kole, treba oči zavrieť, na nos si priložiť navoňanú vreckovku a do uší nastrčiť slúchadlá s poľovníckymi pesničkami.

Bez happyendov

Niektoré ženy však v minulosti na spolupáchateľstvo zle-nedobre doplatili. Napríklad taká Magda Goebbelsová, manželka Josepha Goebbelsa, ríšskeho ministra pre ľudovú osvetu a propagandu, jedného z najbližších Hitlerových spolupracovníkov, „dala“ svojmu manželovi šesť detí. Nuž a 1. mája 1945 všetky tie deti vlastný otecko otrávil, aby mohli s manželkou nerušene spáchať samovraždu.

Sebaobetovanie vie mať aj hnusné podoby. Nehovoriac o sebapoškodzujúcej tendencii jeho aktérok. A nehovoriac o tendencii poškodzovať naokolo všetky a všetkých, čo nie sú dosť vďačné*í. 

Keď ženy obdivujú mužov, ktorí ich zaháňajú do pomyselnej schémy „tradičnej“ rodiny, ktorej tradícia siaha nikto nevie kam, a možno aj nikam, nie je vylúčené, že sú naozaj pocitovo šťastné (podobne ako je to pocitovou teplotou), a vôbec ich netrápi, že škodia iným, ktoré svoje šťastie alebo uspokojenie hľadajú inde. 

Empatia naša každodenná

Aj z tohto dôvodu veľmi pochybujem, že dôvodom, prečo by v politike malo byť viac žien, je, že sme údajne empatickejšie. Ak aj sme, tak najmä preto, že to do nás vtĺkali od malého malička. Vciťovali sme sa ešte aj do nepríjemných duševných stavov ľudí, čo boli z nás sklamaní. Dobrá výbava pre život, len čo je pravda. 

Niektoré ženy vedia mať nekonečnú empatiu, ale najmä so šéfmi, napríklad straníckymi alebo vo funkciách. Odčítajú im ešte aj zo zaťatých pier, ak im práve nevidia nič na očiach. 

Ak je už tej empatie s chlebodarcami, šperkodarcami a inými, čo sa vedia postarať, priveľa, dotyčnej nepomôže ani apartný kastrólik na hlave určený na ochranu skrášlenej a preoperovanej tváre pred bozkami zle natretej oranžovej tváre. 

Súčasný najmocnejší muž sveta to so ženami vždy vedel. Či už mali štrnásť, alebo šesťdesiat, spolu so svojimi kumpánmi si to vždy zariadil tak, aby mu nič neodopreli, a pritom mlčali. Tie, čo prehovorili, málokedy uspeli a ak aj áno, poslušné prisluhovačky im to aj tak neuverili. Veď načo by taký fešák znásilňoval ženy, keď sa mu každá, ktorú si zažiada, rada ponúkne aj sama, no nie? 

V nedávnych prezidentských voľbách v USA volili Donalda Trumpa aj ženy a nebolo ich málo. Ich spolupáchateľstvo v tej najhoršej podobe zneužívania moci a potláčania slobôd sa mnohým z nich v mnohom vypomstí. Ale možno si to ani nevšimnú. Možno sa dokonca budú škodoradostne tešiť, keď na ich voľbu doplatia iné ženy. 

Trochu hororu na záver

Nuž, milé nemilé spolupáchateľky mocných, mocichtivých mužov, vy, piliere patriarchátu, vy, čo by ste sa chceli podieľať na ich moci, ale aj keď si v službe otcom vlasti idete dušu vypľuť, k moci sa nedostanete, nespolupodieľate sa na nej, zato však nesiete zodpovednosť za to, že tá moc ubližuje iným – ženám, deťom, možno aj vašim, a mužom, možno tiež aj tým vašim, tak teda, milé nemilé spolupáchateľky, vyzerá to tak, že budete musieť počítať s tým, že váš osud sa možno prekoprcne do nečakaného a najmä nežiaduceho rozuzlenia. 

Melánia s kastrólikom na hlave ako štítom proti bozkávaniu oranžového blondiaka nie je ani zďaleka ten najhorší a najodstrašujúcejší prípad. Nemá zmysel púšťať sa do úvah, čo táto osôbka reprezentuje a prezentuje. Lepšie odvrátiť zrak. Veď aj tak sa na myseľ tlačí neodbytná predstava jej nepodarenej sochy v rodnom Slovinsku. Ktovie, čo je toto za karmu. 

Zato jej predchodkyňa, naša československá krajanka Ivana vo veku 74 rokov údajne spadla zo schodov, a to jej privodilo smrť. Ktovie, ako to bolo, možno sa naozaj pošmykla, možno si zle nasadila okuliare, všeličo sa stáva. A keby toho nebol plný bulvár, sotva by niekto uhádol, kde spočinulo jej telo. Áno, pochovali ju na golfovom ihrisku jej ex manžela. Zlé jazyky hovoria, že preto, aby aktuálne najmocnejší muž sveta nemusel platiť oficiálne poplatky za hrobové miesto. A tie zlé jazyky, také tie klebetné, nežičlivé, zlomyseľné, poznáte to, tak tie hovoria, že jej hrob zarastá burinou.

Autorka je spisovateľka a prekladateľka