Let’s Cringe: Okolo ľudí so znevýhodnením netreba tancovať po špičkách

Svojou náklonnosťou k show Let’s dance sa netajím. Bežne hovorím, že slovenská literatúra to niekam dotiahne až vtedy, keď sa medzi súťažiacimi objaví nejaký súčasný autor či autorka (influencerské hviezdičky s vlastnými fitnes diármi nerátam). Zároveň neskromne ponúkam svoje služby (a nohy a zvyšok zhumpľovaného tela) na oltár tohto ušľachtilého cieľa. Tanec milujem, sledovala som doteraz všetky série tejto show. Uvedomujem si, že má primárne zabávať a teším sa, že medzi finalistkami a finalistami sa objavujú aj osoby s rôznymi typmi znevýhodnenia. Avšak spôsoby, akými sa s nimi v show zaobchádza, či ako sa hovorí o ich úspechoch a životných príbehoch, pri tejto televíznej čači nedostatočne prepínajú kolienka.

Inklúzia raz dva tri, dva dva tri

Po škole som rok žila v Londýne, starala sa o syna známych a bežne mu púšťala populárny detský kanál CBeebies. Bolo pre mňa kultúrnym šokom vidieť na ňom moderátorku Cerrie Burnell, ktorá sa narodila so zdravotným znevýhodnením: pravou rukou končiacou lakťom. Cerrie a britská televízia BBC čelili pri jej nástupe v roku 2009 hromade reakcií od rodičov, ktorí sa sťažovali, že jednoruká moderátorka straší ich deti. Mnohí dospelí svoje predsudky a negatívne názory na ľudí so zdravotným znevýhodnením takto pripísali vlastným deťom. Televízia a organizácie, pracujúce s ľuďmi s fyzickými hendikepmi, sa jej zastali. Obľúbená moderátorka zostala v relácii do roku 2017 a je jednou z najikonickejších tvárí CBeebies.

Strictly Come Dancing je pôvodne britský formát, ktorý do svojho vysielania už desiatykrát úspešne zaradila komerčná TV Markíza. Vlastník licencie, spomínaná BBC, minulý rok oznámila zavedenie nových ambicióznych záväzkov s cieľom zvýšiť rozmanitosť a inklúziu pri tvorbe programov. Toto číslo zdvihli z pôvodných 20 na 25 percent a týka sa nielen minorít či rozličných rás, ale aj zástupcov rôznych socioekonomických skupín a taktiež ľudí so všetkými typmi znevýhodnenia.

Strictly Come Dancing medzi svojich súťažiacich už dávno pozýva ľudí so znevýhodnením. Medzi populárnych súťažiacich patrili športovec Jonnie Peacock, ktorý v mladosti pre meningitídu prišiel o obe nohy, či herečka Rose Ayling-Ellis (víťazka 19. série), prvá Nepočujúca herečka, ktorá sluchovo znevýhodnenú postavu aj hrala v legendárnom seriáli EastEnders. V minuloročnom Strictly (ako je show v krajine familiárne nazývaná) zvíťazil komik Chris McCausland, ktorý sa zapísal do histórie ako prvý víťaz so zrakovým znevýhodnením. O zrak prišiel ako 22-ročný, čoho dôkazom je aj to, že fandí FC Liverpool.

Neseď blízko pri obrazovke, lebo sa ti skrížia oči

Dnes si prajem veriť, že by sa ani na Slovensku nenašli rodičia, ktorí by vypisovali televíziám, že ich dieťa sa nemôže pozerať na človeka inej rasy či niekoho na vozíčku, lebo „to od neho chytí“. Verejnoprávne médiá aspoň pracujú s konkrétnymi časovými množinami na vysielanie venované národnostným menšinám, komerčné televízie majú voľné ruky. Dá sa predpokladať, že priamo pri Let’s dance do hry vstupuje vlastník licencie, ktorý istú formu inklúzie podporuje. Často sú to práve zahraničné firmy, ktoré si zapojenie menšín či ľudí so znevýhodnením vyžadujú. Napríklad také Disney aspoň odporúča dabingovým štúdiám do rolí obsadzovať herečky a hercov z menšín či s prislúchajúcim znevýhodnením.

Reprezentácia ľudí so znevýhodnením je dôležitá a dobre si uvedomujem, že primárnym cieľom Let’s dance nie je zvyšovať inklúziu či rozprúdiť celospoločenský diskurz o vnímaní všetkých ľudí bez rozdielu. Show koniec koncov ani nemá primárne k ničomu vychovávať (Koľkí z vás si pamätajú základný krok waltzu?), aj keď verím, že občas sa do hláv diváčok a divákov čo-to podarí prepašovať pod všetkým tým mejkapom, flitrami a farebným perím.

Let’s dance sa o nejaký náznak reprezentácie naozaj aspoň snaží: v predošlých ročníkoch mohli deti svojou farbou pleti strašiť napríklad Silvia Šarköziová, Viktória Aicha Niang či Viktor Ibara. Nakaziť homosexualitou ich mohli Fero Joke či Viktor Horján a jeho tanečný partner Marek Vrána. Otvorenými vyjadreniami o svojich zdravotných stavoch spôsobovali vrásky starostlivým rodičom Vratko Sirági a speváčka Tina. Vyšší vek na deti mohol cez obrazovku preskočiť z Hany Gregorovej, „nedokonalé“ miery z komičky Evelyn.

V predminulom ročníku tancovala paralympijská lyžiarka Henrieta Farkašová a tento rok je jedným z finalistov Šimon Jakuš, športovec a herec s Downovým syndrómom. Šimon odtancoval veľmi kvalitné prvé kolo, na parkete pôsobil sebaisto, rovnako tak aj pri svojom ďalšom vystupovaní v show. Považujem však za nešťastné, akým spôsobom k nemu pristupovali jeho kolegovia a kolegyne či moderátorky show a budem s napätím sledovať, či sa tento prístup v ďalších kolách zmení.

Duše čisté, duše špinavé a tie medzi tým

Dodávam, že môj názor je názorom človeka, ktorý o problematike nevie veľa, ale voľačo tuší. Šimon má 19 rokov, no miestami som čakala na to, kedy mu niekto ponúkne lízatko alebo sa ho spýta, kde má mamičku. Želám mu, aby sa v show dostal čo najďalej a aby sa k nemu prestali správať ako k trojročnému, volať ho Šimonko a robiť taký ten „ňuňu“ hlas vždy, keď sa s ním rozprávajú (česť výnimkám). Môže to znieť ako oxymoron, no dobrým príkladom je Ján Ďurovčík, ktorý – ako mi napísal istý známy, ktorý má brata so znevýhodnením – „mu ako jediný inkluzívne šlehol štyri body“.

Snáď aj Šimonova účasť v Let’s dance trochu pohne prístupom väčšinovej spoločnosti k ľuďom s Downovým syndrómom a iným kognitívnym znevýhodnením. Ľútostivým pohľadom a infantilizáciou vyvoláme jedine pocit menejcennosti. Aj odborná verejnosť odporúča prirodzenosť v komunikácii, netreba byť príliš ochranársky a zaobchádzať s ľuďmi s Downovým syndrómom v rukavičkách. Ak ste videli, ako Šimonovu postavu dusí Koleníkova postava v Dunaji vankúšom, musí vám byť jasné, že tento človek dobre vie, čo robí, a zaslúži si rešpekt.

Svojský pohľad sa vám naskytne aj v komentárových sekciách pod príspevkami, ktoré sa týkajú Šimonovej účasti v Let’s dance. Keby mal Šimon euro za každú „čistú dušu“ (opísala ho tak nakoniec v dokrútke aj jeho tanečná partnerka Patrícia Piešťanská), bol by taký bohatý, že by žil so Saganom v Monaku. Je to posun od „neprebudených mongoloidných božích detí“? V slovníku áno, v prístupe ani nie.

S reláciami tohto typu sa navyše viaže istý typ pátosu a treba predsa srdcervúco ukázať, že aj svetoznámi milionári či hviezdy so šesťcifernými číslami followerov sú len ľudia, tiež majú otlaky či chorého otca, ktorého treba zaviezť na chemoterapiu. Tento štýl „Volal Vilo Rozboril, máte mu vrátiť jeho finty“ zatiaľ Šimona zázračne obišiel, ale ak sa mu v súťaži bude dariť a dokrútky budú pribúdať, mám z tejto predstavy nepríjemné svrbenie v trikote. Na jednu stranu ho to bez rozdielu priblíži práve k ostatným finalistkám a finalistom, na druhej strane mám obavy, kam až by také dojenie slzičiek v jeho prípade mohlo zájsť.

Autorka je spisovateľka