Übermensch a my ostatní. Dystópia zo Silicon Valley.

14. 2. 2025

Nakoniec prevrat predsa len prišiel. Spôsob, akým Elon Musk zobral útokom federálnu vládu USA, neostáva termínu „nepriateľské prebratie štátu“ nič dlžné. Mimo demokratickej legitimity, viacnásobne mimo zákona, mimo procedúr ústavného delenia moci, pôsobí vcelku perverzne, keď človek s majetkom presahujúcim súčet HDP 140-tich krajín šmahom ruky škrtá programy zachraňujúce desaťtisíce detí pred predčasným úmrtím. Že sa táto technofeudálna revolúcia pozdáva autokratom celého sveta, ktorí sú prepletení s vlastnými oligarchiami, nie je úplne nepochopiteľné. Že jej fandia podaktorí popletení „ľavičiari“, nechajme teraz bokom. Pozoruhodný je ale aj nadšený potlesk národných konzervatívcov naprieč Európou. Zjavne im zatiaľ nedochádza to, čo okrem iných došlo aj pôvodnému architektovi hnutia MAGA Stevovi Bannonovi. Ten totiž medzičasom americkej technooligarchii, ostentatívne preberajúcej nemalú časť vlády USA, vyhlásil vojnu. Ich misia totiž nielen že ide proti podstate konzervativizmu a národa, ale súčasne ďaleko presahuje prízemnú agendu minimálneho štátu. V skutočnosti je o pár úrovní dystopickejšia.

Taktika „šok a hrôza“ v priamom prenose

Štvrétho novembra 2024 zvíťazil Donald Trump nad Kamalou Harris v pomere 49,97 percenta verzus 48,36 percenta, teda rozdielom 1,61 percenta alebo 2,3 milióna z celkovo 156,3 miliónov odovzdaných hlasov. Takto celonárodný silný mandát a kultúrna revolúcia nevyzerá. Ale nevadí, v politike od nepamäti nerozhoduje objektívna, ale „intersubjektívna realita“, ako ju nazýva Youval Harari. Tá, na ktorej sa zhodneme ako na platnej. Vďaka nej sa majstrovi politickej bombastiky, dnes už obývajúcemu Biely dom, a algoritmom pracujúcim v jeho prospech, podarilo vytvoriť obraz neohrozeného tribúna ľudu. A dokonalý predvoj pre nástup do funkcie metódou „šok a hrôza“.

Šok a hrôza to je zatiaľ doslovne – pre dlhoročných spojencov na medzinárodnej scéne, pre státisíce zamestnancov federálnych úradov a státisíce ľudí najmä v rozvojových krajinách bytostne odkázaných na americkú humanitárnu pomoc, pre analytikov správne súdiacich, že odkiaľ sa stiahne USA, tam nastúpia iné mocnosti, ale takisto pre medikov aj pacientov závislých od medicínskych štatistík, ktoré zrazu nie sú dostupné. Násilné živly z krvavého útoku na Kapitol spred štyroch rokov sú dnes omilostenými hrdinami, ale zato traja vysokí štátni úradníci zahraničnej služby USA kvôli nelojalite voči Donaldovi Trumpovi stratili ochranu vlády, pričom sú za služby jeho bývalej vláde na zozname cieľov nepriateľského iránskeho režimu.

Záujmy bežného Američana by sme v tej smršti rozhodnutí našli nanajvýš ojedinele. Naopak, čistka na čele Národného výboru pre pracovné vzťahy rozväzuje ruky korporáciám pri porušovaní pracovného práva a v potláčaní boja odborov za lepšie pracovné podmienky v podnikoch. Napríklad v Jeffom Bezosom vlastnenej sieti potravín Whole Foods. Rovnako dôsledky obsesie Trumpa colnou vojnou pocítia najmä bežní a nízkopríjmoví Američania na raste cien – teda poklese ich životnej úrovne. Ale v poriadku, na teraz je nepopierateľné, že národný konzervativizmus či nativistický populizmus, ako komu vyhovuje, slávi úspech. Po desaťročiach kultúrnej nadvlády liberalizmu, príliš často spupného a pokryteckého, sa ani niet čo čudovať. Zákon politického kyvadla nepustí.

Je neoddiskutovateľným zlyhaním ľavice a ľavého stredu, že po finančnej kríze rokov 2008 – 2009 a záchrane skrz-naskrz skazeného finančného systému štýlom „socializmu pre milionárov“ z peňaženiek daňových poplatníkov (ktorej výsledkom bolo nula bankárov za mrežami a milióny bežných vlastníkov domov s osobnými bankrotmi) ľavica nenadviazala na protesty My sme 99% a Occupy Wall Street v Zuccottiho parku, finančnej štvrte New Yorku, ale vrátila sa k protrhovým receptom 90. rokov. Fatálne pri tom ignorovala rastúci hnev ulice a monopol na protest proti skazenému systému prenechala Tea Party, Alt-right a novej pravici, ktoré hnev na systém patrične etnizovali a nabili rasistickým sentimentom. Tým odklonili hnev ľudí od skutočného hlavného vinníka dnešného marazmu, teda oligarchie a ich politických služobníkov, priamo k vášmu LGBT susedovi, počas Covidu k vedkyniam a lekárom, po energetickej kríze ku klimatickým aktivistkám a priebežne k liberálnym mimovládkam, mainstreamovým médiám, a keď už nič iné, tak „na istotu“ k Rómom či migrantom. Samozrejme, nezvládnutá migračná kríza bola a je, v USA aj v Európe, ultra-katalyzátorom rastu radikálnej pravice. Nie je žiadnym prekvapením, že v dobe hlbokých ekonomických obáv nižšej a strednej triedy, inflácie a bezpečnostných obáv – bez ohľadu na to, či vyvolaných alebo oprávnených – z nelegálnej migrácie, ľudia hľadajú oporu vo vysokých múroch na hraniciach a národných ochrancoch. I keď títo reálne riešenia každodenných problémov bežných ľudí neponúkajú ani náhodou.

Silicon Valley objavuje slobodou slova

Bolo to práve v období finančnej krízy, na prelome prvej a definitívne v druhej dekáde 21. storočia, kedy Obamovi demokrati – aj v záujme upevnenia americkej technologickej dominancie v online priestore a, prirodzene, svojej politickej moci – nechali vtedajšiu startupovú technologickú avantgardu zo Silicon Valley (ku ktorej celý svet vzhliadal ako k apoštolom pokroku) vyrásť na globálnu technologickú oligarchiu s dosahom na ľudstvo, aký svet doposiaľ nepoznal. Potom však prišiel Brexit, Trump 2016, Cambridge Analytica, ruskí boti z Petrohradu, facebookom dokázateľne podnietená genocída v Mjanmarsku a čoraz viac spoločensky patologických vplyvov sociálnych sietí, depresií mladistvých, až po ich samovraždy. Nálada sa definitívne lámala, keď rodičia s portrétmi svojich detí, tragických obetí sociálnych médií konfrontovali ich najvyšších šéfov na pôde kongresu USA čoby žalobcovia. Dnes už úplne zjavný kolaps demokratického diskurzu a čoraz hlasnejšie varovania akademického sveta pred možnými katastrofálnymi dôsledkami neregulovaných pretekov vo vývoji umelej inteligencie doviedli administratívu Joea Bidena k zásadnej zmene prístupu.

Technologickí giganti odrazu čelili nepoznanému protivetru. Najskôr rastúcej kritike odbornej aj širokej verejnosti, až napokon, a konečne, štandardnej regulačnej sile vlády. Keď už nič iné, aspoň v podobe zákona na ochranu detí v online prostredí či desiatok žalôb ministrov spravodlivosti štátov USA voči najväčším sociálnym sieťam. K oligarchom s ambíciou riadiť krajinu a svet sa demokrati napriek sponzorským miliónom nemohli ďalej správať ako k priekopníckym startupom. A tak títo v správnom momente preskupili sily k druhému táboru. Ideológovia technooligarchie ako Marc Andreessen to môžu zakrývať hrôzou z cancel culture či antikapitalistickej woke-mládeže, ale ide samozrejme v prvom aj poslednom rade o praobyčajný boj o moc a peniaze. V tomto poradí. Cieľom nie je nič menej, ako absolútna a ničím neobmedzená moc vládnuť technologickému pokroku, a teda vládnuť ľudstvu.

Reguláciami neobmedzený vývoj technológií umelej inteligencie a čo najmenej obmedzený zber obrovského objemu dát (našich osobných dát – ako podmienka tohto vývoja), takto znie základné zadanie, ktoré technooligarchia od politiky dnes vyžaduje. V tejto oblasti sa môžeme pripraviť na masívny tlak vlády USA na EÚ. Neregulovaný vývoj umelej inteligencie však so sebou podľa čoraz väčšieho počtu odborníkov nesie fatálne riziká pre ľudstvo. Umelá inteligencia, ktorá sa vymkne spod kontroly, môže mať dôsledky, aké si dnes vieme len ťažko predstaviť.

Ciele a záujmy technologických kapitánov zo Silicon Valley sú legitímne, len ich treba pomenovať pravými menami a neskrývať za šľachetné motívy. Reči o náhlom osvietení Marka Zuckerberga oddanosťou slobode slova – pre istotu v dvojtýždňovom predstihu pred nástupom Trumpa do úradu – sú asi také uveriteľné, ako keď o nej hovorí Elon Musk, dokázateľne meniaci algoritmy svojej siete X pre čo najväčší zásah svojich vlastných príspevkov.

Ani národné, ani konzervatívne

Je pozoruhodné, že vo svojom svätom boji proti progresivizmu tlieskajú ťaženiu vlastníkov sociálnych sietí národní konzervatívci naprieč celým svetom. Majú naň plné právo. Zjavne však podceňujú to, že odovzdávaním absolútnej moci nad sieťami a osobnými dátami ich užívateľov, odovzdávajú aj moc nad naším vnímaním reality, našimi motívmi a túžbami – teda naším vedomím aj podvedomím – nadnárodným oligarchom, ktorým sú naše suverénne, národné záujmy hlboko ukradnuté. Naopak, potrebujú nás rozhádaných. A rovnako sú im ukradnuté humanistické a kresťanské korene konzervatívneho pohľadu na svet a podstatu ľudského života. Je dostatok dôvodov myslieť si, že ultrakonzervativizmus a nativizmus, na ktorý dnes technooligarchia vsadila svoje karty, je pre nich praobyčajný nástroj na ceste za ich vlastnou víziou a misiou.

Transhumanizmus, vízia maximálneho prekonania biologických obmedzení človeka technologickými výdobytkami – v krajnom prípade až po jeho nesmrteľnosť – je tým, čo poháňa mnohých, pre ktorých je tento biologický a samozrejme aj súčasný politický svet primalý. Už dnes si v rôznych odľahlých kútoch sveta, v budúcnosti vesmíru, a takisto vo virtuálnom priestore vytvárajú kolónie, ktoré majú fungovať podľa ich pravidiel a ktoré sú, samozrejme, len pre vyvolených. V týchto plánoch sa vidia ako nadľudskí vizionári, inžinieri a tvorcovia budúcnosti vyhradenej len pre úzku elitu. A práve rozpor tejto vízie technologicky zdokonaleného človeka s kresťanskou, od boha danou, podstatou – a rovnako rozpor s agendou boja za potreby bežných Američanov, zdecimovaných globalizovanou ekonomikou a nadutými elitami – je podstatou revolty, ktorú americkej technooligarchii najnovšie vyhlásil dokonca aj spomínaný Steve Bannon.

Už v nasledujúcej dekáde budeme podľa Bannona čeliť dileme, akej sme nečelili od zrodu ľudstva. Biotechnologické zdokonaľovanie človeka prostredníctvom genetického inžinierstva, implantácie čipov do mozgov a tiel, ktorých vývoj na báze umelej inteligencie napreduje závratným tempom, rozdelí ľudstvo na elitu s prístupom k týmto možnostiam (ktoré pochopiteľne nebudú hradené zo VšZP) a masu, ktorá vďaka tomu nebude mať ani zlomok šance konkurovať elitám v prístupe k lepšiemu životu – do elitných škôl, najlepších športových tímov či k biznisovým príležitostiam. Niežeby už dnes ľudstvo nebolo priepastne rozdelené v šanciach na úspech. Ale táto vízia tvorby kasty technologicky vylepšených nadľudí a masy „obyčajných“ podľudí (Übermensch a Untermensch), ktorou sa okrem iných v minulosti nadchli aj nacisti, je predsa len nová kvalita. Podľa Bannona táto skrytá misia dnešných polobohov zo Silicon Valley zmetie nielen jeho krajinu, ale aj celé ľudstvo do totálnej katastrofy, a preto proti nej bude, podľa vlastných slov, bojovať dňom a nocou.

Takzvaní akceleracionisti z niekdajších startupov, ktorí potrebujú koleso technologického vývoja krútiť čoraz rýchlejšie, bez ohľadu na schopnosť spoločnosti, ľudí, ale aj ekosystémov zeme tieto zmeny absorbovať, majú dnes všetky zdroje tohto sveta, majú obrovský vplyv na naše vedomie aj podvedomie a majú telefónne čísla či priamo kancelárie vedľa ľudí, ktorí formálne ešte stále o vývoji sveta rozhodujú. Tento súboj o podobu našej budúcnosti zatiaľ našej pozornosti úspešne uniká.