„America first“ v praxi

Donald Trump nestráca žiaden čas, aby nám objasnil, čo dominantná myšlienka jeho kampane, „America first“, znamená v praxi. V tejto chvíli ide o 90-dňové zmrazenie väčšiny výdavkov na zahraničnú pomoc, ako aj vystúpenie Spojených štátov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody.

Zdanlivým cieľom zmrazenia zahraničnej pomoci je preskúmať účinnosť amerických programov. Sám som silným zástancom toho, aby sa za každý dolár, ktorý je k dispozícii na pomoc ľuďom v chudobe, získala čo najlepšia hodnota. Aj preto som založil organizáciu The Life You Can Safe, ktorá túto myšlienku propaguje a umožňuje individuálnym darcom nájsť nákladovo najefektívnejšie charitatívne organizácie bojujúce proti extrémnej chudobe.

Preskúmanie podporných programov si však vyžaduje čas a odborné znalosti. Za tri mesiace nie je možné vykonať adekvátnu revíziu všetkých programov pomoci, ktoré USA financujú, a zmrazenie výdavkov počas čakania na ukončenie revízie je nezodpovedný spôsob riadenia pomoci, ktorá často zachraňuje životy.

Zmrazenie už narušilo programy, ktoré v mnohých chudobných krajinách zabraňujú úmrtiam na AIDS, tuberkulózu a maláriu. Tisíce zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov bolo prepustených na neplatenú dovolenku. Mnohí z nich si budú musieť nájsť inú prácu, aby sa uživili, takže aj keď ich programy prežijú revíziu a finančné prostriedky sa obnovia, ich odborné znalosti sa možno nenávratne stratia.

Museli sa pozastaviť mnohé prebiehajúce klinické skúšky, čo znamená, že sa premárnili mesiace alebo dokonca roky práce. Administratíva, ktorá by mala skutočný záujem o blaho tých, ktorým USA pomáhajú, by financovanie ponechala aspoň do chvíle, kým nebudú známe výsledky preskúmania.

Pritom neexistuje žiadna naliehavá potreba znížiť oficiálnu zahraničnú pomoc USA z fiškálnych dôvodov. Keď sa Američanov opýtajú, aký podiel vládnych výdavkov USA ide na zahraničnú pomoc, v priemere odpovedajú 25 percent, a keď dostanú otázku, koľko by bolo podľa nich primerané, odpovedajú, že 10 percent. Pravdou však je, že oficiálna zahraničná pomoc predstavuje len približne 1 percento rozpočtu USA.

Podľa Organizácie Spojených národov by oficiálne výdavky bohatých krajín na zahraničnú pomoc mali dosahovať 0,7 percenta hrubého národného dôchodku alebo 70 centov z každých 100 USD, ktoré krajina zarobí. V roku 2023, teda v poslednom roku, za ktorý sú k dispozícii údaje, túto hodnotu prekročili len Nórsko, Luxembursko, Švédsko, Nemecko a Dánsko. USA poskytli vo forme oficiálnej pomoci len 0,24 percenta svojho HND, čo je menej ako poskytlo niekoľko menej bohatých krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Japonska a Poľska.

Ani vystúpenie z WHO neušetrí veľa peňazí. Ročné výdavky WHO sú približne o polovicu nižšie ako výdavky ministerstva zdravotníctva amerického štátu Rhode Island, ktorý má 1,1 milióna obyvateľov, a príspevky USA predstavujú len 15 percent rozpočtu WHO.

Vystúpenie USA výrazne obmedzí medzinárodnú spoluprácu v otázkach ochrany zdravia a pripraví americké zdravotnícke orgány o informácie o výskyte chorôb v zahraničí, čo môže znamenať, že Američania budú pri cestovaní menej informovaní o ich rizikách. Farmaceutické spoločnosti mimo USA z toho však môžu mať prospech, pretože vystúpenie odstráni americký hlas z diskusií v rámci WHO o dôkazoch a normách kvality nových liekov – hlas, ktorý americké farmaceutické spoločnosti predtým využívali na získanie konkurenčnej výhody oproti medzinárodným konkurentom.

Zo všetkých doterajších Trumpových rozhodnutí budú pravdepodobne najkatastrofálnejšie tie, ktoré súvisia so zmenou klímy, vrátane presadzovania zvýšenej ťažby ropy a zemného plynu (dokonca sa pritom poruší aj Zákon o ohrozených druhoch); zrušenia daňových úľav pre elektrické vozidlá; a predovšetkým odstúpenia od Parížskej dohody. Emisie skleníkových plynov na obyvateľa sú v USA o 50 percent vyššie ako v Číne a takmer sedemkrát vyššie ako v Indii. Vedúci predstavitelia týchto krajín teraz budú môcť argumentovať, že neexistuje dôvod, prečo by sa ich vlastné, menej bohaté ekonomiky mali vzdať fosílnych palív, ak USA nebudú viazané cieľmi, ktoré prijali v Paríži a na ďalších medzinárodných klimatických konferenciách. Ostatné, menšie krajiny potom budú tvrdiť, že ich emisie sú v porovnaní s emisiami USA, Číny a Indie zanedbateľné. Prečo by mali robiť to, čo nerobia najväčší svetoví znečisťovatelia?

Paradoxne, hoci boli tieto opatrenia prijaté v mene „America first“, sú v rozpore so skutočnými dlhodobými záujmami Ameriky. V najbližších desaťročiach sa Američania budú trápiť počas horúcich liet, bojovať so silnejšími búrkami, záplavami a ešte horšími lesnými požiarmi, ako boli tie, ktoré nedávno zničili časť Los Angeles, a ustupovať do vnútrozemia, pretože stúpajúca hladina mora zaplaví nízko položené pobrežné oblasti vrátane Trumpovho rezortu Mar‑a‑Lago a veľkej časti južnej Floridy.

USA majú väčšiu kapacitu na zvládnutie dôsledkov klimatickej krízy ako chudobnejšie krajiny. Napriek tomu bude výsledok pre Američanov oveľa horší ako výdaj oveľa menších nákladov na dodržiavanie medzinárodných dohôd na zmiernenie následkov klimatických zmien.

Trumpova politika v konečnom dôsledku poškodí, možno nenávratne, akékoľvek nároky USA na to, aby boli vypočuté na globálnych fórach. Jeho rozhodnutia len potvrdia názory tých, ktorí už desaťročia tvrdia, že vláda USA je krátkozraká, samoľúba plutokracia.

Nič z toho nespôsobí, že Amerika bude opäť skvelá. Naopak, Trumpov návrat do Bieleho domu iba enormne podporí nároky Číny na pozíciu svetového lídra.

Autor je emeritný profesor bioetiky na Princetonskej univerzite a hosťujúci profesor v Centre pre biomedicínsku etiku na Národnej univerzite v Singapure.

Vychádza v spolupráci s Project Syndicate, 2025