Blokády fakúlt v Srbsku

Slováci a Slovenky žijúce v Srbsku koncom minulého roka spustili podpisovú akciu na podporu študentských protestov, v ktorej vyjadrujú znepokojenie nad situáciou v krajine a podporujú požiadavky študentov a študentiek na zodpovednosť a zmenu. Petíciu doteraz podpísalo takmer 450 ľudí. Protesty a blokády fakúlt a stredných škôl sa totiž stali symbolom boja proti hlbokej spoločenskej kríze, v ktorej sa Srbsko nachádza už dlhšie obdobie. 

Študenti, poháňaní tragickým zrútením prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade a dlhodobou nespokojnosťou s politickou situáciou, sa opäť stávajú hybnou silou spoločenských zmien. Ich hlas je o to silnejší, že nadväzuje na bohatú tradíciu študentského aktivizmu v Srbsku, a zároveň sa stavia proti čoraz autoritárskejšiemu správaniu prezidenta Aleksandara Vučića. Blokády vysokých škôl nie sú len dielom študentskej iniciatívy, ale majú aj organizačnú podporu rôznych študentských a mimovládnych organizácií. Najviditeľnejšou z nich je skupina STAV  (Studenti protiv autoritativne vlasti – Študenti proti autoritárskej moci) v Novom Sade, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii protestov a formulovaní požiadaviek. 

„Pre študentov je blokáda fakúlt najefektívnejší spôsob vyvíjania tlaku na vládnucu štruktúru v našej krajine. Po mnohých protestoch v uliciach, ktoré toho veľa nepriniesli, sme sa my, študenti v Novom Sade a iných mestách, rozhodli, že je potrebné radikalizovať opatrenia na vyvíjanie tlaku na vládu, čo v našom prípade znamená blokádu fakúlt, respektíve všetkých univerzít v krajine,“ hovorí Vladimir Huba Aradi, jeden z členov organizačného tímu STAV. Okrem STAV-u sa na blokádach aktívne podieľajú aj ďalšie organizácie, ako napríklad SviĆe a Studentski front. Tieto organizácie do protestov prispievajú nielen organizačnými zručnosťami, ale aj skúsenosťami s aktivizmom a mobilizáciou verejnosti. 

Vlnu blokád vysokých škôl spustili študenti Fakulty múzických umení zhromaždením 25. novembra 2024, aby si uctili pamiatku obetí tragédie v Novom Sade. V súčasnosti sa do blokády zapojilo viac ako 80 štátnych fakúlt zo štyroch univerzitných centier – Belehradu, Nového Sadu, Nišu a Kragujevca. Blokády fakúlt nie sú len spontánnym výbuchom hnevu. Študenti majú jasné a konkrétne požiadavky. V prvom rade žiadajú transparentné vyšetrenie tragédie v Novom Sade a zverejnenie všetkých dokumentov o rekonštrukcii stanice. Trvajú na potrestaní vinníkov a odstúpení zodpovedných politikov a funkcionárov, ktorí zlyhali pri zabezpečení bezpečnosti občanov. Požadujú tiež zrušenie obvinení proti študentom a občanom, ktorí boli počas protestov zadržaní alebo zatknutí, a proti ktorým boli vznesené obvinenia bez jasných dôkazov. Mnohí z nich strávili vo väzbe dlhé dni v neľudských podmienkach. Študenti volajú po spravodlivosti a podávajú trestné oznámenia proti útočníkom, ktorí ich a ich profesorov počas protestov napádali. Fyzické násilie voči účastníkom verejných zhromaždení je podľa nich neakceptovateľné a ohrozuje základné práva a slobody. V neposlednom rade požadujú kvalitnejšie vzdelanie a perspektívu pre mladých ľudí. Navrhujú zvýšenie rozpočtu pre fakulty o 20 percent, aby sa zabezpečilo kvalitnejšie vzdelávanie a dôstojné podmienky pre študentov a zamestnancov. Investícia do vzdelávania je podľa nich kľúčová pre budúcnosť krajiny.

Pripomeňme, že prístrešok na železničnej stanici v Novom Sade sa zrútil 1. novembra, pričom zahynulo 15 ľudí. Táto tragédia, ktorá sa stala počas rekonštrukcie stanice, financovanej z čínskeho úveru v hodnote 62 miliónov eur a realizovanej čínskou spoločnosťou China Railway International, odhalila nielen zlyhania v oblasti bezpečnosti a infraštruktúry, ale aj hlbokú korupciu a nekompetentnosť, ktorá preniká celou spoločnosťou. 

Pohŕdanie ústavou

V Srbsku je „zvykom“, že prezident Aleksandar Vučić sa vyjadruje takmer ku všetkému a študentské protesty neboli výnimkou. Prostredníctvom médií a sociálnych sietí sa pustil do „komunikácie“ so študentmi – najskôr ich obvinil, že sú platení zo zahraničia, ktoré chce jeho pád a následne im sľuboval výhody, ako napríklad nízke hypotéky. Študenti sa však nenechali zastrašiť, jeho návrhy odmietli a zároveň zdôraznili, že Vučića sa na nič nepýtali, keďže nie je kompetentný im odpovedať. Namiesto toho požadujú odpovede a riešenia od zodpovedných inštitúcií. Táto reakcia študentov je v Srbsku nezvyčajná a signalizuje rastúce sebavedomie a odhodlanie mladej generácie bojovať za svoje práva a lepšiu budúcnosť.

K napätej atmosfére prispieva aj kontroverzné konanie samotného srbského prezidenta. Vučić opakovane prekračuje svoje ústavné právomoci – napríklad zasahovaním do súdnych procesov a v decembri minulého roka dokonca verejnosti ukázal dokumentáciu o projekte rekonštrukcie železničnej stanice. V prejave ukázal papiere rozdelené do ôsmich šanónov, tieto dokumenty, ako vysvetlil, získal od Ministerstva výstavby, Infraštruktúry železníc Srbska a ďalších orgánov. „Všetka dokumentácia, ku ktorej sme sa dostali, všetko, čím disponuje prokuratúra, bude sprístupnené celej verejnosti,“ povedal. Avšak, podľa informácií Forbes Srbsko, to nie je „všetko, čím disponuje prokuratúra“. „Podľa našich informácií, ktoré sme získali z nahliadnutia do príkazu na vykonanie vyšetrovania, má prokurátor v držbe viac ako 850 dokumentov a tento počet by sa mohol počas vyšetrovania aj zvýšiť. Možno očakávať, že časť tejto dokumentácie (napr. o vypočúvaných osobách alebo obhliadke miesta nehody) verejnosť k nahliadnutiu nezíska, pričom aspoň časť by mala,“ uviedol Forbes Srbsko.

Podľa Ústavy Srbskej republiky nemá prezident oprávnenie zverejňovať dokumenty, ktoré sú predmetom vyšetrovania. To je vo výlučnej kompetencii súdnych orgánov, predovšetkým prokuratúry. V prípade zverejnenia dokumentácie o rekonštrukcii železničnej stanice v Novom Sade sa konanie prezidenta Vučića stretlo s kritikou odbornej verejnosti, pretože sa má za to, že tým prekročil svoje právomoci a ohrozil vyšetrovanie.

Z radov osobností verejného života, organizácií a inštitúcií sa čoraz viac ozývajú hlasy volajúce po podpore študentov a po zmene. „Vyhlásenia štátnych predstaviteľov vyvolávajú u občanov fyzické znechutenie a hnev. Agresívnym cynizmom, drzosťou a aroganciou len urýchľujú svoj vlastný pád. My, žiaľ, nemáme dostatok času ani miesta na to, aby sme podrobne a detailne hovorili o ich zločinoch a prejavoch najnižších vášní,“ hovorí Igor Mihaljević, známy novosadský novinár.

 „Správajú sa ako klasickí vinníci a všetkými spôsobmi sa snažia vyhnúť zodpovednosti, zatiaľ čo študentov a žiakov urážajú, bijú a znevažujú podobným spôsobom ako Slobodan Milošević pred 30-timi rokmi, podľa ktorého išlo o zradcov, zahraničných žoldnierov, poslov opozičných strán a snažia sa zničiť Srbsko. Našťastie tomu dnes veria len tri skupiny ľudí: tragicky neinformovaní, funkčne negramotní a duševne chorí,“ komentuje správanie prezidenta Aleksandra Vučića, premiéra Miloša Vučevića, primátora Nového Sadu Milana Đurića či predsedníčky srbského parlamentu Any Brnabić.

Ozveny minulosti, súčasné perspektívy protestov

Študentské protesty v Srbsku majú dlhú históriu. V roku 1968 sa študenti postavili na odpor komunistickému režimu a v 90. rokoch zohrali kľúčovú úlohu v boji proti Slobodanovi Miloševićovi. Dnešní študenti nadväzujú na túto tradíciu a opäť sa stávajú symbolom odporu voči autoritárstvu a korupcii.

„Blokády fakúlt sú skôr katalyzátorom zmien v spoločnosti, samy osebe nemôžu viesť k zásadnej zmene, ktorú chceme, ale môžu podnietiť ďalšie segmenty spoločnosti, aby sa aktivovali s rovnakým cieľom,“ hovorí Vladimir Huba Aradi. „Zapojenie širšej spoločnosti môže priniesť zásadné zmeny, ktoré chceme, to už vidíme aj na podpore poľnohospodárov, učiteľov, pracovníkov Kolubary a zapojením stredných škôl do tohto boja. Veľa ľudí podporuje študentov aj účasťou na 15-tich minútach ticha za obete nešťastia, ktoré sa konajú každý piatok v čase obeda,“ dodáva.

V Srbsku sa v súčasnosti láme chlieb. Krajina sa ocitla na križovatke a jej budúcnosť závisí od toho, či občania prejdú testom elementárnej inteligencie a ľudskej cti. V tejto atmosfére napätia a hnevu zaznievajú hlasy, ktoré volajú po zmene. Jeden z nich patrí aj Igorovi Mihaljevićovi, ktorý sa na súčasnú situáciu pozerá s nekompromisnou priamosťou a tvrdí, že sa srbská súčasnosť zredukovala na ďalší test elementárnej inteligencie a ľudskej cti. „Podporu súčasnej srbskej vláde môžu poskytnúť výlučne nasledujúce osoby: členovia Srbskej pokrokovej strany a priamo prepojené osoby, tí, ktorí z nich majú nejaký prospech alebo sú vydieraní. Novosadský zločin, masová vražda 15-tich ľudí z nedbanlivosti, je poslednou kvapkou v pohári a kvôli tomu, ale aj kvôli predchádzajúcim a súčasným zločinom, musí súčasný politický režim padnúť,“ hovorí Igor.

Mihaljević hovorí, že bude potrebné vykonať aj dôkladné vyšetrenie. „Bude potrebné zistiť, koľko počas týchto 12-tich rokov ukradli a ako veľmi zničili Srbsko, a podľa toho aj určiť tresty odňatia slobody pre priamych páchateľov, respektíve vysporiadať sa so všetkými režimovými spolupáchateľmi doživotným zákazom vykonávať verejnú funkciu,“ hovorí a uzatvára:

 „Budúcnosť Srbska dnes akoby ani neexistovala, pretože občania sú rukojemníkmi zločincov a skorumpovaných politikov, ktorí im ukradli republiku a všetky jej inštitúcie. Personálne zmeny na vrchole moci takisto nemôžu byť pre občanov dostatočne prijateľné, pretože sa tým nezmení hlboko narušený kriminálny systém vládnutia, ktorý odmeňuje poslušných a užitočných darebákov a trestá inteligentných a slobodných občanov.“

Podľa informácií študentských novín Univerzitetski odjek sa do protestu zapojilo viac ako 70 stredných škôl. Ministerstvo školstva v reakcii na študentské blokády a hroziace štrajky učiteľov pristúpilo k neštandardnému kroku a predčasne vyhlásilo zimné prázdniny. Tento krok mnohí vnímajú, ako pokus umlčať protesty a zabrániť ďalšej eskalácii napätia v spoločnosti. Zdá sa však, že študentské hnutie, posilnené podporou stredoškolákov a ďalších skupín obyvateľstva, sa len tak ľahko zastrašiť nenechá a boj za zodpovednosť a zmenu v Srbsku pokračuje.

Vladimíra Dorčová Valtner je zakladateľkou a zodpovednou redaktorkou slovensko-srbského portálu Storyteller

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.