Komunitné siete a vlákna infraštruktúrneho feminizmu

Vo štvrti Charlois v južnej časti Rotterdamu už piaty rok funguje priestor

Varia, spravovaný do veľkej miery prisťahovalcami, ktorí do Holandska pôvodne prišli za štúdiom umenia. V rozhovore traja členovia kolektívu približujú spôsoby, ktorými rozvíjajú kritické prístupy k sociálnym sieťam podriadeným venture kapitálu a infraštruktúre dohľadu.

Predstavili by ste, prosím, Variu? Kto a ako je do nej zapojený a ako vyzerá váš bežný deň?

Roel Roscam Abbing: Na počiatku Varie bola túžba po vlastnom priestore v meste, ktoré bolo čoraz drahšie. Bolo veľmi náročné prevádzkovať nezávislé priestory udržateľným spôsobom. Množstvo umeleckých ateliérov fungovalo v  anti-squattingu, čo znamená, že komerčné firmy udržiavajú prázdne budovy obsadené tak, že ich prenajímali študentom či iným podnájomníkom. Tým zvyšovali ceny, no napriek tomu v nich zoskupenia ostávali, pretože sa zdalo, že niet inej cesty, ako sa dostať k priestoru. Túžili sme po zdieľanom mieste, kde by sme mohli rozvíjať spoločnú prax, no chceli sme sa vyhnúť pasci anti-squattingu. Padlo rozhodnutie dať dokopy skupinu ľudí, ktorí by boli ochotní podstúpiť riziko najprv získať priestor a následne zistiť, čo sa z toho celého zrodí. Mnohí z nich sa poznali z  Inštitútu Pieta Zwarta (PZI).

Simon Browne: Varia je organizácia riadená jej členmi. Je nás približne dvadsať, z toho sedemnásť momentálne aktívnych. O Varii rozhodujeme spoločne. Množstvo aktivít, ktoré Varia zastrešuje, je však iniciatívou jednotlivých členov, ich vlastných výskumných záujmov a praxe. Čosi sa teraz možno zmení, keďže sa snažíme do Varie prizvať nových ľudí, aby nebola len priestorom na prezentáciu praxe jej členov.

Angeliki Diakrousi: Každý z nás troch reprezentuje inú generáciu Varie. Roel v nej bol od začiatku, Simon sa pridal nedávno a ja som sa pripojila po vyhlásení prvého lockdownu. Variu som tak spočiatku zažívala väčšinou online. Myslím si, že táto iniciatíva sa v závislosti od členov výrazne premieňa. Náš kolektív sa snažíme vždy spravovať čo najhorizontálnejšie; spolupracujeme aj pri financiách, administrácii, hardvéri, infraštruktúre, komunikácii, rozhodovaní či koordinácii, nielen na našich podujatiach a výskume. Chceme sa o poznanie deliť – a to si vyžaduje čas.

Majú členovia nejaké roly?

AD: Máme pracovné skupiny. Tie základné, ktoré pracujú priebežne, sa venujú financiám, infraštruktúre a komunikácii. Potom máme mediačnú skupinu, kde väčšmi uvažujeme o vízii priestoru a o spoločenskej dynamike v rámci skupiny. Momentálne pracujeme tak, že sa snažíme poznávať každú skupinu, prijať nových členov a nechať ich vplývať spätne na nás. Práve spracovávame množstvo materiálov na našu wiki, napríklad o financiách či infraštruktúre, aby sa k nám ľudia mohli pridať bez toho, že by sme im museli všetko od základov predstavovať. Môžu hneď začať s malými úlohami a postupne sa všetko naučiť. Nedávno sa jedna z diskusií týkajúcich sa pracovných skupín točila okolo rodovej nerovnováhy v práci. Rozhodli sme sa z času na čas presúvať medzi skupinami, kolektívne kvalitne dokumentovať našu prácu a zdieľať interné poznanie, ktoré takto nadobudneme. V knižnici Varie je kniha Low Power to the People: Pirates, Protest, and Politics in FM Radio Activism. Raz som v nej narazila na kapitolu Christiny Dunbar-Hester The tools of gender production, ktorá ukazuje, ako jednoducho sa na rodovej báze zorganizuje deľba práce, keď je napríklad potrebné rýchlo a komunálne vybudovať rozhlasovú stanicu. Podnietilo ma to k uvažovaniu nad problémami, s ktorými sme sa v súvislosti s infraštruktúrou a financiami stretli aj vo Varii.

Väčšina ľudí vo Varii vyštudovala magisterský program experimentálne publikovanie (XPUB) na Inštitúte Pieta Zwarta. Je pre ľudí bez tohto pozadia náročnejšie sa k vám pripojiť?

SB: Máme aj niekoľko členov, ktorí ho nemajú. Ale áno, zvonku to môže pôsobiť tak, že mnohí členovia Varie výrazne inklinujú k technike. Ak si však vezmeme PZI, je tam mnoho ľudí, ktorí pracujú konceptuálnejšie. Je ľahké nás zaškatuľkovať. Momentálne sa, myslím, snažíme o viac priestoru pre ľudí mimo bubliny, aby sa zapojili do diskusií o Varii, a tiež sa usilujeme naďalej si udržiavať prehľad o každodenných technológiách a o tom, čo môžu znamenať.

AD: Veľa diskutujeme o tom, ako by sme mohli osloviť ľudí mimo našej bubliny. Niektorí  sa identifikujú s Variou z dôvodu jej špecifickosti a na našich stretnutiach a podujatiach participujú navzdory tomu, že nepatria do sveta XPUB či PZI. Momentálne sa snažíme zužitkovať naše komunikačné kanály, aby sme sa dostali bližšie k ľuďom aj bez toho, aby sme museli byť veľkí, aby sme sa museli usilovať osloviť každého a všetkým vysvetľovať, čo robíme. Hľadáme rovnováhu.

Spoločným menovateľom smerovania a zamerania Varie sú zrejme „každodenné technológie“. Čo pre vás znamenajú?

RRA: Naše chápanie ovplyvňuje hekerský diskurz, hekerská kultúra, internetová kultúra, ale aj túžba priniesť zmenu. Keď sme začínali, uvedomovali sme si, že v Rotterdame už existovali priestory s podobným zameraním, napríklad WORM, V2_ či hekerské laboratórium Moddr. Načo rozbiehať čosi ďalšie? Náš nápad spočíval v tom, že budeme pracovať s technológiami a ťažiť z nich, ale inak než ostatní. Pojem každodenné technológie neznamená, že by šlo o čosi hi-tech, špeciálne či úzko profilované, ale to, že mnohé z praxí, s ktorými experimentujeme – či už je to sieťová infraštruktúra, publikačné technológie či práca so zvukom – sú tiež „každodenné“. Opísal by som to ako ambiciózne, hoci hádam nie vždy.

AD: Štandardne sa rozlišujú staré a nové médiá. V prípade Varie to máme inak. Nevnímame nové médiá ako nové a staré médiá ako staré, ale pracujeme s jednými aj druhými. Hovoríme o všeličom – od domácich spotrebičov až po servery. S niektorými členmi veľa hovoríme o tom, ako sú každodenné technológie zároveň procesom premosťovania medzi médiami a ľuďmi, ktorý je prístupný bez ohľadu na technickú gramotnosť, dostupnosť nástrojov, konkrétne vlnové pásmo či lokáciu. Tento proces nám umožňuje vytvárať a udržiavať nielen línie výskumu, metodológie a kolektívnych procesov, ktoré sú technické, ale aj tie sociálne.

SB: Ak hovoríme o každodennosti, nejde nevyhnutne o všednosť, ale o nástroje, ktoré už používame a ktoré ovplyvňujú to, ako konáme a aké vznikajú vzťahy medzi samotnými nástrojmi a ľuďmi, ktorí s nimi pracujú. Ide o uvažovanie o otváraní sa rozličným aktivitám v jednej oblasti, namiesto toho, aby sme sa sústredili na konkrétne disciplíny, ako je programovanie, dizajn či umelecká tvorba. V rámci každodenných technológií možno zoskupiť množstvo aktivít. Nedávno som narazil na termín „nespektakulárna práca“, ktorý je pre mňa veľmi zaujímavý. Našiel som ho v knihe Information Activism: A Queer History of Lesbian Media Technologies. Je o informačnom aktivizme v sedemdesiatych rokoch, ktorý viedli lesbické feministky v Spojených štátoch a Kanade. Pri čítaní som si spomenul na naše úvahy o zapájaní ľudí do kolektívu. Nejde nevyhnutne o zvládnutie nástrojov, ale o praktické nárabanie s nimi – a to nespektakulárnym spôsobom, bez trblietiek.

AD: Má to tiež ďaleko od prístupu, že technológie všetko vyriešia. Ide skôr o spoznávanie nových nástrojov, zdieľanie poznania a rozličných temp, ktoré vyhovujú rozličným ľuďom. Cieľom nemusí byť nevyhnutne vyriešenie problému, ale skôr jeho preskúmanie.

Ste aktívne zapojení do takzvaných federovaných sietí, používate alternatívny softvér, vytvárate si kódexy správania pre váš fyzický i digitálny priestor, hovoríte tiež o feministických serveroch. Mohli by ste o tom povedať viac? Vnímate túto infraštruktúru ako udržateľnú alternatívu k sociálnym sieťam a komerčným platformám? 

AD: Môžeme hovoriť o Traverznej sieti feministických serverov (ATNOFS), ktorá prepája rozličné vlákna skoršieho výskumu Varie. Ide o európsky projekt, ktorý sme rozbehli spolu s ďalšími organizáciami – s Constant v Bruseli, esc v Linzi, HYPHA v Bukurešti, Feminists Hack Meetings v Aténach a LURK v Rotterdame. Budujeme server nazvaný Rosa, ktorý sa v priebehu roka bude využívať na všetkých týchto miestach. Bude nielen témou, ale aj publikačnou platformou, nástrojom na dokumentáciu dielní, ktoré sa uskutočnia v každej kapitole, ba dokonca aj experimentálnym laboratóriom. Keďže je server lokalizovaný na konkrétnom mieste, má rozličné potreby a aktivuje rozličné koncepty. Táto iniciatíva vzišla z rozhovorov o feministickom chápaní serveru. V našej rozšírenej sieti sú aj ďalšie feministické servery, napríklad Anarchaserver či Systerserver. Inšpiroval nás Manifest feministického serveru.

Pre koho je táto sieť určená?

AD: Chceme otvoriť priestor pre diskusiu o technológiách a nástrojoch s lokálnymi komunitami. Napríklad v Aténach sú queer a feministické komunity, ktoré sa organizujú, pripravujú podujatia a oslovujú ľudí prostredníctvom sociálnych sietí hlavného prúdu. Na týchto platformách však často zažívajú obťažovanie. Ide aj o spoločenské aspekty infraštruktúry, ktorú používame.

RRA: Táto traverzná sieť má blízko k podobným iniciatívam, ktoré sa zaoberajú sebaorganizáciou v širšom význame a záujmom o čosi podobné – či priamo praxou – v online priestore. Ide o výrazné pracovné a výskumné vlákno Varie už od jej počiatkov. Nielenže to prakticky zaisťuje integritu vlastného archívu kultúrnej produkcie, ale zároveň vytvára príležitosti pre učenie sa, rozoberanie a demystifikáciu technológií všade okolo nás. Všetky iniciatívy v rámci ATNOFS sa tomu už nejaký čas venujú a ich prepojenie je momentom vzájomného učenia (sa).

Povedzme, že mám už dosť platforiem hlavného prúdu. Je nejaká možnosť, ako sa k vám pripojiť? 

AD: Pre pandémiu sa v posledných dvoch rokoch naša infraštruktúra využívala na samoorganizáciu podujatí. Ľudia nás väčšinou kontaktujú prostredníctvom mailu či Mastodonu, alebo prídu do nášho priestoru a povedia nám: „Hej, vy prevádzkujete ten vysielací server. Naučíte ma, ako na to?“ Organizujeme dielne, kam pozývame konkrétnych ľudí so záujmom o spoluprácu. Nie je to nastavené tak, že by sme poskytovali infraštruktúru, budovali a udržiavali ju pre druhých, skôr spolu s nimi experimentujeme.

SB: V marci 2020 vydali Siete digitálnej solidarity zoznam rôznych zdrojov, čo vyústilo do diskusie a následného verejného programu. Ide o jeden zo spôsobov, ako môže ponuka zdrojov vyústiť do diskurzívnej situácie.

AD: Áno, je to zoznam zdrojov, ktoré sú síce technické, ale slúžia aj na sebaorganizáciu. Táto zbierka sa stala verejnou a prispelo do nej viacero ľudí.

Veľa ľudí používa Signal, WhatsApp či Messenger ako svoj primárny komunikačný nástroj. Používate niektoré z týchto aplikácií? Ak nie, prečo? Aké alternatívy sú k dispozícii? Predstavíte nám váš komunikačný ekosystém? 

AD: V našich priestoroch máme vlastný server, čiže máme slobodu robiť si s ním, čo chceme. Udržiavame si tak odstup od ostatných aplikácií, ktoré kontrolujú naše dáta. Ak vieme, ako na to, nemali by sme si to robiť po svojom? Vzájomne komunikujeme prostredníctvom protokolu XMPP, ktorý máme na našom serveri a slúži najmä našej sebaorganizácii. Pri prijímaní rozhodnutí často používame náš interný mailing list.

SB: Rozposielame tiež mesačný mail, ktorý momentálne funguje ako mesačný printový newsletter. Vnímame ho ako formu komunikácie s ľuďmi, ktorí možno netrávia veľa času pri počítači alebo preferujú printový materiál. Uvažovanie o pravidelnosti nás priviedlo k diskusiám o tom, ako zbierame obsah a ako môžeme čo najlepšie využiť komunikáciu ľudí cez XMPP či ich vlastné stránky. Čerpáme priamo z nich a prevádzame ich do printového newslettru. Momentálne o tom veľa uvažujeme, pretože Varia nepoužíva mnohé zo sociálnych sietí, ktoré zasa bežne používajú iné kultúrne organizácie, čím môže vzniknúť rozporuplná situácia. Riešime to tak, že paralelne uvažujeme aj o printových komunikačných kanáloch. Taktiež premýšľame o samotnom priestore, ktorý si Varia prenajíma na juhu Rotterdamu, v malej štvrti s názvom Charlois. Neustále sa tam usilujeme o kontakt s ľuďmi z komunity a využívame veľmi lo-fi metódy: informácie zverejňujeme priamo na oknách. Nielen o tom, čo sa deje vo Varii, ale aj čo naši priatelia či ďalší ľudia robia, alebo v čom potrebujú podporu.

AD: Pre nás to nie sú len komunikačné kanály, ale používame napríklad aj logboty, aby zaznamenávali fotografie z našich skupinových četov a vytvárali ich archív. Ide tiež o priestor pre experimentovanie, kde vytvárame archívy a publikujeme obsah. Často si niektorá skupina založí čet týkajúci sa konkrétneho podujatia, ktoré sa pripravuje. Snažíme sa vyhýbať platformám hlavného prúdu, ktoré na komunikácii zarábajú.

RRA: Jedným z dôvodov prevádzky našich vlastných vecí je zachovanie archívu a súkromia. Mnohým z nás, ktorí sa venujeme dizajnu, novým médiám či umeniu, však ide tiež o nástroje, s ktorými môžeme budovať čosi nové. Ak by sme mali uviesť jeden základný rozdiel medzi WhatsAppom a aplikáciami, ktoré používame, tak na WhatsAppe nemožno vybudovať nič ďalšie. Aktívne sa tomu bráni. Skúmať, ako takéto veci vo všeobecnosti vnímame, mi napadlo počas skupinového četu na WhatsAppe, kde sme zdieľali naše pouličné fotografie. Napadlo nám, že by bolo super, ak by sme tento čet dokázali automaticky konvertovať na blog. To je ale nemožné. Skupinový čet stále existuje, ale blog z neho nikdy nevznikol, pretože s WhatsAppom to skrátka nejde. Až keď sme rozbehli vlastnú infraštruktúru založenú na voľne dostupnom a otvorenom softvéri, mohli sme začať vytvárať podobné rozšírenia. Spájajú sa tým však aj odlišné problémy. Máme síce mimoriadne zaujímavé, experimentálne a tvorivé prostredie a četovací systém XMPP, ktorý výdatne využívame a ktorý funguje relatívne dobre v rámci otvoreného softvéru a Linuxu, ale k problémom dochádza pri produktoch od firmy Apple. Čelíme veľkým ťažkostiam, keď sa k nám pripoja ľudia s týmito zariadeniami alebo si kúpia nový telefón a podobne; zrazu sú tu komunikačné problémy. Znamená to, že tieto veci neglorifikujeme ani ich nezaznávame. Experimentálna povaha našej alternatívy nám umožňuje vytvárať veci nad rámec základu, čo je výhoda, ktorou iné systémy nedisponujú.

RRA: Veľa využívame Etherpad. Mohli by sme ho voľne prirovnať ku Google Docs, tímovému editoru dokumentov, ale v omnoho jednoduchšej podobe. Neporadí si so stránkami, ale do istej miery zvláda značkový jazyk a umožňuje súbežnú prácu s mnohými ľuďmi, navyše ho možno rozširovať. Ľudia Etherpad využívajú na tvorbu celých, značne komplexných publikácií. Ide o iný spôsob spolupráce na digitálnom a printovom dizajne. Namiesto postupnosti práce expertov na obsah, dizajn, print sa to všetko deje súčasne.

AD: S Etherpadom vytvárame ziny – napríklad pre Feminist Hack Meetings –, grantové aplikácie, webstránky, printové newslettre atď. Na publikovanie informácií o našich podujatiach využívame Mastodon – aj keď nemáme samostatné konto Varie, používame hashtag #varia, cez ktorý sa možno dostať k príspevkom o našom priestore.

Podcasty sú medzi nezávislými médiami a kultúrnymi organizáciami čoraz obľúbenejšie. Ako pracujete s týmto médiom? 

AD: Je zaujímavé sledovať, ako sa vysielanie stalo dôležitým nástrojom – najmä audio-vysielanie. Video bolo pre množstvo počítačov veľmi zaťažujúce a ľudia z neho už boli unavení, zatiaľ čo pri audiu možno vydržať hodiny a robiť popri tom veci, ktoré by bez zvuku boli otravné. V marci pred dvomi rokmi sme plánovali verejné podujatie s názvom Rádio o rádiu. Malo sa konať v našich priestoroch, ale prišiel lockdown, čiže sme sa rozhodli postaviť náš vlastný vysielací server a podujatie uskutočniť v online podobe. Server sme umiestnili u mňa doma a až po mnohých mesiacoch sme ho presunuli do Varie. Vytvorením vlastného serveru sme tiež získali kontrolu nad tým, koľkí ľudia sa môžu pripojiť, a môžeme mať teda toľko poslucháčov, koľko len chceme – a to bez toho, aby sme za to niekomu museli platiť. A vieme to urobiť kedykoľvek. Dozvedeli sa o nás aj ďalšie organizácie, ktoré sa venujú vysielaniu, a oslovili nás s ponukou na spoluprácu. Vlani sme v rámci „Varia Broadcasts“ vytvorili vysielacie prostredie „Narrowcast“, v ktorom hostíme niekoľko vysielacích podujatí. Momentálne pripravujeme stretnutie „Streaming with Infrafem“, na ktoré chceme pozvať iniciatívy, s ktorými sme nadviazali kontakt v posledných dvoch rokoch, a budeme sa spolu zhovárať o tom, ako rozvíjať vysielacie servery. Vyvinuli sme nové spôsoby, ako počúvať vysielanie, v rámci ktorého nejde len o počúvanie, ale aj o používanie Etherpadu, četu, videa či akúsi zámenu média v závislosti od podujatia a toho, akou technológiou ľudia disponujú. V spolupráci s Feminist Hack Meetings sme prostredníctvom konferenčnej aplikácie Big Blue Button (BBB) pripravili podujatie, kde sme vysielali video, ale pre jedného z divákov bolo technicky príliš zaťažujúce, preto sme vysielali BBB na „Narrowcaste“ a fungovalo to plynulejšie.

Sociálne siete roky trpeli dezinformáciami. Máte podobnú skúsenosť s Mastodonom či inými sieťami, na ktorých by ste sa museli odstrihnúť od istých používateľov? Ide o bezpečný priestor?

RRA: Nie. Stále je to internet, všakže. Všetko záleží na tom, ako si to ľudia nastavia. Samotný Mastodon nie je bezpečným priestorom. Ako to vysvetliť… Povedzme, že tam môžete mať rozličné Twittre. Dokážeme prevádzkovať svoju vlastnú verziu Twittra, ktorá nie je osamelým ostrovom, ale dokážeme jednotlivé Twittre prepojiť. Jeden pre komunitu a druhý pre seba – dokážeme ich prepojiť a vymieňať si medzi nimi správy. Veľká výhoda je, že človek nie je závislý, v zmysle sociálneho módu, od jedného miesta, no zároveň nestráca kontakt so širšou sieťou. Je to vážne zaujímavé. Východiskovo je však všetko nastavené tak, aby toho bolo možné prepojiť čo najviac. Znamená to, že sa môžete pripojiť aj k veciam, ktoré sú škodlivé a nebezpečné. Je množstvo aktérov, ktorí z rozličných dôvodov vyhľadávajú nezávislé sociálne siete. Keďže z platforiem hlavného prúdu ich vytláčajú, jednou z týchto skupín je krajná pravica. Nepovedal by som preto, že tento softvér je apriórne bezpečným priestorom, ale možno ho nastaviť napríklad tak, aby sa pripájal len k známym aktérom. Možno si tak vytvoriť klastre, ktoré sa nebudú automaticky pripájať ku krajne pravicovým stránkam.

AD: Závisí to tiež od toho, ako (ne)zvláda komunita, ktorá server prevádzkuje, moderovanie. S problémami som sa stretla dvakrát, na XMPP a Mastodone. Keď som pri opise jedného projektu spomenula slovo „feminizmus“, niekto sa pustil do vysvetľovania, prečo technológie nie sú feministické. V týchto priestoroch sa tiež stretávame s množstvom trolovania. Na Mastodone je veľa technocentrických komunít, ktoré nie sú práve inkluzívne. Moderovanie však dokáže výrazne pomôcť. Ďalšiu skúsenosť som mala v rámci alternatívneho mailing listu, ktorý nebol moderovaný, a tak na mňa cielili rozliční ľudia.

Moderovanie si zvnútorňuje komunita sama, nemá ho na starosti externý virtuálny poskytovateľ služieb.

RRA: Ide jednoznačne o jeden zo zaujímavých aspektov účasti a aktivity v týchto priestoroch. Umožňujú nám tvarovať ich takým spôsobom, ktorý je pre naše prostredie zmysluplný.

Z anglického originálu preložil Martin Makara

Autor je nezávislý kultúrny pracovník. Stará sa o platformu pre umenie, kultúru a výskum Monoskop.org a server Multiplace

Manifest feministického servera : https://areyoubeingserved.constantvzw.org/Summit_afterlife.xhtml

Videoprezentácia Varie od Lídie Pereiry a Christiny Cochior na podujatí De-platformization v Display v Prahe: 2020
https://artycok.tv/43863/de-platformizace-etika-a-alternativy-socialnich-medii#chapter03

Wiki pre feministické hekerské stretnutia: https://fhm.varia.zone

Vysielač Varie: https://stream.vvvvvvaria.org/

Varia na Mastodone: https://post.lurk.org/tags/varia

Logo projektu A Traversal Network of Feminist Servers: https://vvvvvvaria.org/logs/atnofs-varia/

Digital Solidary Networks: https://pad.vvvvvvaria.org/digital-solidarity-networks