Literárny kritik ako sociálna rola

František Malík9. apríla 20205134

V roku 2018 založili umelkyne Barbora Kleinhamplová a Eva Koťátková spoločne s kurátorským duom Zuzana Blochová a Edith Jeřábková umelecký projekt Institut úzkosti. Inštitút, ako deklarujú, chce byť platformou, kde sa úzkosť komunikuje a obracia sa v silu, ktorá je schopná radikalizovať sa a vynútiť si štrukturálne zmeny. 

Z perspektívy súčasnosti sa založenie takto orientovanej umeleckej iniciatívy zdá až prorocké. Za dva roky existencie stihli do svojho portfólia zaradiť širokú a (zdanlivo) nesúrodú škálu činností. Popri sérii článkov o veľkochovoch, umeleckých inštaláciách, virtuálnych rezidenciách, textoch pre deti a mnohom ďalšom sa na ich úctyhodný zoznam aktivít dostal aj literárny podcast s podivným názvom V chapadlech murmuru (Literatura krize). Stojí za ním šéfredaktor kritického komentátorského webu A2larm a originálny literárny kritik Jan Bělíček.

Vznik podcastu časovou priamkou kopíruje rozširovanie pandémie. Dalo by sa obviniť ho až z lacnej vypočítavosti a nadbiehania poslucháčovi, keď v úvode počujete autorovým hlasom predniesť: „Tekutost, těkavost, chaos, zmatení, roztříštěnost, nejistota, úzkost, krize, polarizace – těmito slovy často popisujeme dnešní svět.“ My však tušíme, že svet bol v tom čase na pokraji množstva ďalších kríz, a to najmä pre fenomény, ktoré Bělíček prostredníctvom literatúry predstavuje v štyroch doteraz publikovaných častiach s výpovednými názvami – Obchodníci se smutkem, Trable s genderem, Zpět do třídy a Zapletení do traumat otroctví. 

Čarom jednotlivých hodinových relácií nie je prekvapivý výber diel súčasnej svetovej literatúry – ide tu skôr o známe knihy –, ale svojrázny interpretačný kľúč sebavedomého ľavicového literárneho kritika, kde Normálni ľudia nie sú len teenage love story, Koniec Eddyho iba drsný autobiografický coming out či Geniálna priateľka sploštená na silný príbeh kamarátstva. Bělíček zrozumiteľne odkrýva sociálne nánosy, pomenováva spoločenské príčiny a implicitne podsúva svoje spravodlivé videnie sveta, s ktorým sa len ťažko nesúhlasí. 

Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť nedávno vydanú knihu vydavateľstva Slovenskej akadémie vied Spisovateľ ako sociálna rola (Kapitál, 11/2019), v ktorej literárni kritici skúmali úlohu spisovateľa v spoločnosti. Ak by sa ma niekto opýtal, ako má vyzerať sociálna rola literárneho kritika – odkážem ich na tento podcast.   

Institut úzkosti, Jan Bělíček: V chapadlech murmuru (Literatura krize), 2019/2020

František Malík 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: