Jedným z prvých titulov edície Filosofie a sociální vědy s novým dizajnom je Emancipace a útlak Martina Brabca. Vzhľadom na tradičný minimalizmus grafického riešenia edície a trochu generický názov knihy tento zväzok pôsobí nenápadne, avšak stojí za pozornosť už len vzhľadom na svoju tému, ktorou je analytický marxizmus. Ak takéto označenie pôsobí akosi odťažito, alternatívou je „non-bullshit marxism“, ako svoj filozofický projekt nazvala tzv. Septembrová skupina usilujúca sa od začiatku 80. rokov pojmovo precizovať a systematizovať marxistické myslenie. Kto má skúsenosť napríklad...

Akú úlohu zohrávajú technológie v ére antropocénu a globalizovaného kapitalizmu? Rozhovor s českým filozofom Martinom Ritterom sa venuje otázke, prečo je technika kľúčovým médiom, ktoré formuje vzťah medzi človekom, spoločnosťou a Zemou. Rozhovor s politológom a politickým filozofom Petrom Daubnerom sa zameriava aj na krízu súčasnej civilizácie, na „proletarizáciu“ človeka v digitálnom kapitalizme, entropiu spoločenského života a potrebu radikálnej „bifurkácie“, ktorá by mohla otvoriť nové možnosti ľudskej existencie na planéte.

Vo svojom výskume sa špecializujete na koncept antropocénu a jeho filozofickú reflexiu. Čo pojem antropocén znamená?

Koncept antropocénu sa snaží kvantifikovať vplyv ľudstva ako celku na planetárny systém a stabilitu jeho kľúčových cyklov a procesov. Pojem antropocén je zložený z gréckych slov anthropos, teda človek, a kainos, teda nový, prípadne vek. Veľmi zjednodušene ide o „vek človeka“, alebo ešte presnejšie o „vek spôsobený človekom“. Poukazuje teda na to, že človek sa stal geofyzikálnou či biogeofyzikálnou veličinou – silou...

Rozhovor s Janom Motalom o etike médií, dehumanizácii palestínskeho obyvateľstva, konšpiračných teóriách, kresťanstve, filozofii Martina Bubera, koncepte antropocénu, postantropocentrizme, anarchizme, umelej inteligencii, láske, radikalite a dialógu.

Predstavte si parlament, v ktorom popri poslankyniach a poslancoch majú zastúpenie aj článkonožce, vírusy, trávy či lišajníky. Aké by boli ich požiadavky? Aké zákony by presadzovali? Zdá sa vám to ako fikcia? V Nemecku už takáto prax existuje. Politicko-umelecký experiment s názvom Organisms Democracy, ktorý presadzuje rovnosť všetkých živých organizmov a spochybňuje antropocentrické modely spoločnosti, vznikol už v roku 2018 a inšpiroval sa myšlienkami americkej filozofky Donny J. Haraway. Ja som v júni čítala nedávno vydaný český preklad jednej z ...

„Ideál kritického a angažovaného kresťanstva je aktuálny,“ konštatuje filozof Peter Šajda v rozhovore o podstate filozofie, filozofii Sørena Kierkegaarda, úzkosti, zúfalstve, slobode, viere v Boha, radikálnej teológii, kresťanstve a Donaldovi Trumpovi, kolektívnom násilí, nepriateľstve a láske.

V poslednej dekáde sme zažili veľké kampane proti fake news a dezinformáciám. Nielenže veľa nedosiahli, ale zároveň sme boli vystavení novému šíriteľovi dezinformácií – takzvanej „umelej inteligencii“. Ako tieto systémy fungujú, prečo sú neschopné pravdy a prečo sú zrazu všadeprítomné?

Zkraje sedmdesátých let napsala Hannah Arendt tři eseje, jež spolu s rozhovorem, vedeným novinářem Adelbertem Reifem, vyšly pod názvem Krize republiky. Politická myslitelka rozebírá meze politického lhaní, princip občanské neposlušnosti a legitimitu násilí. Ačkoli od původního vydání uplynulo více než padesát let, její postřehy jsou nepříjemně aktuální.

Lhaní je formou tvoření, nádechem pro nové, počátkem činu, píše Hannah Arendtová v eseji „Lhaní v politice“ z knihy Krize republiky, jež loni vyšla v nakladatelství Herrmann & synové. Každý...

„Metapopulismus je krizí liberální demokracie,“ argumentuje v rozhovore nielen o liberálnej demokracii, filozofii, dejinách, antropocéne, socializme a teórii lásky český ľavicový filozof Michael Hauser. Michaela Hausera vyspovedal politický filozof Peter Daubner.

Meno filozofa a disidenta Milana Šimečku sa v poslednom čase spomínalo často. K jeho dielu sa mnohí a mnohé vracali kvôli autentickému zobrazeniu procesu normalizácie, ku ktorému sa dajú prirovnať praktiky súčasnej vlády. Jej vrcholní predstavitelia navyše často dezinterpretovali aktivity nadácie nesúcej Šimečkove meno ako neziskovej organizácie, ktorá zneužíva kultúrne fondy na politické aktivity. Do tohto kontextu vychádza komiks Michala Hvoreckého, Matúša Vizára a Adriána Hnáta Súdruh disident, ktoré sa zameralo hlbšie na Šimečkov život v čase normalizácie (začína sa...