V úvode knihy Odolná společnost: Mezi bezmocí a tyranií (2023) ste definovali odolnosť ako schopnosť zvládať narušenie, prispôsobiť sa a obnoviť fungovanie, prípadne sa premeniť do nového stabilného stavu. Jej podstatou je aktívne sa podieľať na dianí, ktoré nemáme plne pod kontrolou, a hľadať v ňom možnosti zmysluplného konania a rozvoja. Odolnosť, resp. reziliencia je zvláštny a ambivalentný pojem. Môžete ho bližšie vysvetliť?

Odolnost je pojem, se kterým se v současnosti setkáváme v oblasti výzkumu, v oblasti politiky a veřejné správy i v obecně užívaném jazyce. V oblasti výzkumu se...

Mojou povinnosťou ako filozofa je pokaziť ten extatický pocit úľavy, ktorý nasledoval po amerických voľbách do Kongresu. Áno, na prvý pohľad sme všetci zvíťazili: nielenže strana Donalda Trumpa utrpela obrovskú porážku, Trump dokonca prijal svoju prehru a sľúbil, že bude spolupracovať s nastupujúcim demokratickým Kongresom. Vyhli sme sa vyhláseniu výnimočného stavu či zrušeniu volebných výsledkov — scenárom, ktorých sa toľko ľudí obávalo.

Napriek tomu sa môj základný postoj od roku 2016 nezmenil, keď som v rozhovore povedal, že by som volil...

Aký zmysel má ľudský život vo svete, v ktorom tradičné odpovede stratili svoju samozrejmosť? Americký filozof Jon Stewart v rozhovore s Petrom Daubnerom približuje korene moderného nihilizmu a uvažuje o napätí medzi kozmickou bezvýznamnosťou človeka a nekonečnou hodnotou jeho života. Venuje sa Marxovej teórii odcudzenia, kritike kapitalizmu a potrebe radikálneho myslenia. Hovorí aj o vzťahu Sørena Kierkegaarda k existencializmu, premenách predstavy o človeku a ekologickej kríze v antropocéne.

What meaning does human life have in a world where traditional answers can no longer be taken for granted? In conversation with Peter Daubner, American philosopher Jon Stewart explores the roots of modern nihilism and reflects on the tension between humanity’s cosmic insignificance and the infinite value of one’s own life. He discusses Marx’s theory of alienation, the critique of capitalism, and the need for radical thinking. He also addresses Søren Kierkegaard’s relationship to existentialism, changing conceptions of the human...

Na pultoch kníhkupectiev sa nedávno objavil prvý slovenský preklad knihy Jacquesa Derridu L’animal que donc je suis pod názvom Zviera, ktoré teda som. Derrida v knihe skúma, ako dominantná západná filozofická tradícia vytvárala hierarchickú hranicu medzi ľudskými a mimoľudskými zvieratami.

Jedným z prvých titulov edície Filosofie a sociální vědy s novým dizajnom je Emancipace a útlak Martina Brabca. Vzhľadom na tradičný minimalizmus grafického riešenia edície a trochu generický názov knihy tento zväzok pôsobí nenápadne, avšak stojí za pozornosť už len vzhľadom na svoju tému, ktorou je analytický marxizmus. Ak takéto označenie pôsobí akosi odťažito, alternatívou je „non-bullshit marxism“, ako svoj filozofický projekt nazvala tzv. Septembrová skupina usilujúca sa od začiatku 80. rokov pojmovo precizovať a systematizovať marxistické myslenie. Kto má skúsenosť napríklad...

Akú úlohu zohrávajú technológie v ére antropocénu a globalizovaného kapitalizmu? Rozhovor s českým filozofom Martinom Ritterom sa venuje otázke, prečo je technika kľúčovým médiom, ktoré formuje vzťah medzi človekom, spoločnosťou a Zemou. Rozhovor s politológom a politickým filozofom Petrom Daubnerom sa zameriava aj na krízu súčasnej civilizácie, na „proletarizáciu“ človeka v digitálnom kapitalizme, entropiu spoločenského života a potrebu radikálnej „bifurkácie“, ktorá by mohla otvoriť nové možnosti ľudskej existencie na planéte.

Vo svojom výskume sa špecializujete na koncept antropocénu a jeho filozofickú reflexiu. Čo pojem antropocén znamená?

Koncept antropocénu sa snaží kvantifikovať vplyv ľudstva ako celku na planetárny systém a stabilitu jeho kľúčových cyklov a procesov. Pojem antropocén je zložený z gréckych slov anthropos, teda človek, a kainos, teda nový, prípadne vek. Veľmi zjednodušene ide o „vek človeka“, alebo ešte presnejšie o „vek spôsobený človekom“. Poukazuje teda na to, že človek sa stal geofyzikálnou či biogeofyzikálnou veličinou – silou...

Rozhovor s Janom Motalom o etike médií, dehumanizácii palestínskeho obyvateľstva, konšpiračných teóriách, kresťanstve, filozofii Martina Bubera, koncepte antropocénu, postantropocentrizme, anarchizme, umelej inteligencii, láske, radikalite a dialógu.

Predstavte si parlament, v ktorom popri poslankyniach a poslancoch majú zastúpenie aj článkonožce, vírusy, trávy či lišajníky. Aké by boli ich požiadavky? Aké zákony by presadzovali? Zdá sa vám to ako fikcia? V Nemecku už takáto prax existuje. Politicko-umelecký experiment s názvom Organisms Democracy, ktorý presadzuje rovnosť všetkých živých organizmov a spochybňuje antropocentrické modely spoločnosti, vznikol už v roku 2018 a inšpiroval sa myšlienkami americkej filozofky Donny J. Haraway. Ja som v júni čítala nedávno vydaný český preklad jednej z ...