Holandský urbanizmus je známy konceptom autoluw, čo sa dá približne opísať ako ulice, kde auto je na poslednom mieste. Nejde o pešie zóny, ale ulice, kde je poradie priorít vo verejnom priestore, s ktorými sa bežne stretávame (najviac miesta majú autá a všetko ostatné je im podriadené), obrátene úplne naopak. Autá sú len hosťami v priestore, ktorý patrí ľuďom na vlastných nohách či bicykloch. Ak by sa všetkým mestám toto prevrátenie priorít podarilo, dokázali by sme zasadiť vážnu ranu mnohým...

Keď chce slovenský podnikateľ zbúrať národnú kultúrnu pamiatku (bežná situácia), postupuje osvedčeným spôsobom. Nechá pamiatku schátrať, vysadí strešné okná, naruší krytinu, zvedie dažďovú vodu do interiéru alebo ponechá objekt pár rokov odomknutý a nezabezpečený. Výzvy pamiatkového úradu ignoruje a následne si vybaví statický posudok hodnotiaci objekt ako život ohrozujúci a v havarijnom stave. Vtedy môže stavebný úrad nariadiť odstránenie stavby. Ak chce, aby všetko prebehlo legálne, získa stanovisko príslušného krajského pamiatkového úradu. Lenže podnikateľ niekedy nechce čakať príliš dlho, prípadne...

Owen Hatherley patrí k najplodnejším a najrešpektovanejším britským ľavicovým publicistom. Vo svojich knihách – napríklad Militant Modernism, Landscapes of Communism či Trans-Europe Express – a v článkoch sa venuje najmä priesečníkom architektúry, kultúry a politiky. Keď koncom minulého roka navštívil v Bratislave konferenciu Reflexie architektúry, porozprávali sme sa o súčasnej britskej ľavicovej politike, renovácii modernistických stavieb aj o jeho knižnej novinke The Alienation Effect, v ktorej popisuje vplyv intelektuálov zo strednej a východnej...

Mohli by sme tvrdiť, že nová Autobusová stanica Nivy je spojením všetkých neduhov súčasnej architektúry. Keby to bola architektúra. Nazývať ju tak je podobné ako keby sme opisovali surový zablatený zemiak gastronomickými pojmami – len preto, že je teoreticky požívateľný. Po štyroch rokoch prevádzky už, dúfam, všetci okrem architektov a investora stavby pochopili, že Autobusová stanica Nivy je zbytočne ozrutná, nepotrebná, tuctová a absolútne nepraktická budova. Napriek gigantickým rozmerom však nemá kapacitu zohľadniť verejný záujem a napĺňať potreby, pre ktoré ...

Vo svojej knihe Domáce práce (2023) Juliana Sokolová v básni Dejiny architektúry píše: „budova naľavo je čistejšia, jasnejšia, ale / budova napravo je naším osudom“. Som si istá, že s týmito veršami, ktoré môžu podľa konkrétneho čítania pôsobiť buď odovzdane, alebo zlovestne, by sa dokázalo stotožniť veľa ľudí, ktorí študujú alebo pracujú v hlavnej budove Filozofickej fakulty Karlovej univerzity na Námestí Jana Palacha. Nejde pritom o zlú, „nečistú“ architektúru, ale o určitú...

„Všeobecne panuje presvedčenie, že bankári financujú to, čo stavitelia stavajú. V skutočnosti je opak pravdou. Peniaze sú sine qua non. Ak máte peniaze, budete stavať.“

Citát developera z eseje americkej teoretičky mestského plánovania Susan Fainsteinovej s názvom Financialisation and justice in the city (Financializácia a spravodlivosť v meste) celkom presne vystihuje dynamiku, ktorú do mestského rozvoja priniesla financializácia. Stavitelia nestavajú to, čo je na mieste potrebné a žiadané z hľadiska verejného záujmu. Namiesto toho budujú projekty, ktoré majú...

„Bude sa aj v temných časoch spievať?
Áno, bude sa spievať.
O temných časoch.“

Bertolt Brecht

Environmentálny historik Aaron Sachs v knihe Up From the Depths: Herman Melville, Lewis Mumford, and Rediscovery in Dark Times aktualizuje texty dvoch rôznych významných osobností pre súčasnú environmentálnu filozofiu.  Prostredníctvom životného príbehu a myslenia teoretika literatúry a historika techniky a urbanizmu Levisa Mumforda, ktorý pre teóriu literatúry 20. storočia znovuobjavil zabudnutého autora Bielej veľryby Hermana Melvilla, historizuje objavovanie ...

Až 40 percent emisií vytvorených človekom súvisí so stavebnou činnosťou – s výrobou stavebných materiálov, so samotným procesom výstavby, s užívaním stavieb a ich búraním. Napriek tomu toto číslo rezonuje len minimálne. Ak chce byť Európska únia klimaticky neutrálnou do roku 2050, musí alarmujúcich 40 percent znížiť na nulu. Vytýčený časový horizont sa zdá byť nekonečne vzdialený, v skutočnosti je od dneška rovnako blízko ako rok 1998. 

Všetok stavebný materiál, ktorý ľudstvo používa, nie je vytvorený zo vzduchu...

Všichni toužíme po bydlení v energeticky úsporných budovách s vertikální zahradou, jízdě na kole do práce a školy a čerstvém vzduchu. Ještě než jsme si to stihli představit, byznys už tuhle krásnou představu proměnil na zboží, a tak vznikl jev, kterému se říká ekologická gentrifikace. Sexy znějící výrazy „climate-friendly urban environment“ nebo „low carbon lifestyle“ mohou ve skutečnosti vést k vlně vysídlení a posilovat nerovnosti. 

Do tohoto druhu gentrifikace spadají již známé regenerace brownfieldů a budování nových parků...

Sen o zanedbanej a zdevastovanej Bratislave sa rozplýva, projekt Nového Lida sa stáva skutočnosťou, nepomohlo ani opakované strieľanie si do nohy zo strany pomätených aktivistiek! Bratislava sa už čoskoro stane naozajstnou metropolou, už nebudeme zahanbene klopiť zrak, keď sa nás skupina turistov zo Západu, ktorí práve docestovali z Viedne a chystajú sa do Budapešti, na Obchodnej opýta: „Prosím vás, kde tu máte centrum?“

Bratislava zavŕši svoju transformáciu na sebavedomé, zrelé mesto, a to vďaka neúnavnej dlhoročnej práci finančných...