Zatiaľ čo Pakistan dokázal navzdory svojej blízkosti k Teheránu využiť vojnu v Iráne, aby získal určitý diplomatický kredit tým, že sa zasadil o ukončenie bojov, India zvolila iný prístup: bezpodmienečnú podporu svojho izraelského spojenca a dodávky zbraní použitých v Gaze. India a Izrael sa navyše zbližujú aj ideologicky.

Slovinsko stále vpredu! Tak to vnímajú prinajmenšom obyvatelia krajín bývalej Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky (SFRJ). Malá alpská krajina sa ako prvá osamostatnila už v roku 1991 a jej krátka vojna za nezávislosť si vyžiadala oveľa menej obetí ako tie, ktoré nasledovali v Chorvátsku, Bosne a neskôr v Kosove. Okolité krajiny za touto republikou neustále zaostávali už v období socialistickej Juhoslávie: Slovinsko bolo najbohatšie, najviac liberálne v spoločenských otázkach, najviac „západné“. Dnes navyše patrí aj k popredným krajinám, pokiaľ ide o...

V latinskoamerických štátoch sa začali viacerí lídri otáčať doprava. Ľavicový prezident Kolumbie Gustavo Petro síce počas štyroch búrlivých rokov presadil sociálne reformy, nepodarilo sa mu však dosiahnuť mier s revolučnými gerilami. Bude táto bilancia stačiť na to, aby sa kandidátovi Ivánovi Cepedovi podarilo udržať krajinu v rukách progresívneho tábora?*

„No a la guerra.“ Španielsko sa rozhodlo, že v medzinárodnom spoločenstve bude obhajovať svoju vlastnú pozíciu – tak pri americkom útoku na Venezuelu, ako aj pri Genocíde v Gaze. Španielsky premiér vo svojom článku pre Le Monde diplomatique objasňuje dôvody, prečo jeho krajina odmieta vládu sily.

Vo Washingtone sa kryštalizuje nová moc. Je rýchlejšia, výrazne ideologizovanejšia a poháňaná súkromným kapitálom v oveľa väčšej miere než ktorýkoľvek z predchádzajúcich vojensko-priemyselných komplexov. Autoritárska technologická sféra moci otriasa samotnými základmi demokracie spôsobom, aký digitálny svet od svojich počiatkov nepoznal. Silicon Valley sa už neobmedzuje na vývoj aplikácií – buduje impériá.

Darčeky pre veľký biznis, škrty v sociálnych výdavkoch, prispôsobovanie sa Washingtonu a zhovievavosť voči Izraelu – Keir Starmer sa bez pochýb vydal v stopách Tonyho Blaira. Britský premiér pootočil prudko doprava a tvrdo pritlačil na svojich poslancov, znechutil časť labouristického elektorátu a otvoril priestor pre ľavicu mimo Labouristickej strany.

Kým Izrael premenil Gazu na koncentračný tábor a pokračuje v anexii Západného brehu, Francúzsko medzičasom oznámilo, že uzná Palestínsky štát. Kedysi vplyvný hráč na Blízkom východe sa 22. septembra 2025 stal 149. krajinou, ktorá sa odhodlala k tomuto rozhodnutiu. Tento oneskorený postoj má veľa spoločného s vplyvom mocného politicko-mediálneho konglomerátu, ktorý koná v prospech Tel Avivu.

Päťdesiatpäť rokov po svojej smrti sa generál Charles de Gaulle teší na francúzskej politickej scéne mimoriadnej obľube. Od Jeana-Luca Mélenchona cez Marine Le Penovú až po Sébastiena Lecornuho – všetci, alebo takmer všetci, sa naňho odvolávajú, vyzdvihujú jeho zásluhy a nárokujú si aspoň časť jeho odkazu. De Gaulle je prítomný všade. No samotný gaullizmus akoby sa vytratil a takmer neexistoval.

Nájazdy ozbrojených skupín sa v provincii Cabo Delgado množia od roku 2017. Koncom mája si dva takéto útoky vyžiadali životy približne dvadsiatich vojakov. V kontexte plošnej chudoby vláda Frontu za oslobodenie Mozambiku (Frelimo), ktorý je pri moci od získania nezávislosti v roku 1975, má problém túto hrozbu odvrátiť aj napriek aktívnej podpore Rwandy.

„Motorová píla“ úsporných opatrení prezidenta síce obnovila makroekonomickú rovnováhu Argentíny, ale za cenu obmedzenia spotreby a ešte väčšieho zadlženia štátu, predovšetkým voči medzinárodným veriteľom. A čo sa deje na poli spoločenského odporu?