Náboženstvo a školstvo na Slovensku: Ideologická perspektíva

Michal Puchovský11. septembra 201853647

Na jeseň roku 2017 sa slovenskými médiami mihla správa o úvahe nad zmenami vo vyučovaní predmetov etika a náboženstvo. Milan Ftáčnik, jeden z hlavných autorov reformy, navrhuje etiku ako povinný predmet a náboženstvo ako doplnkový. Z druhej strany spektra sa od konzervatívcov z OĽANO ozvali výhrady voči návrhu – podľa nich je súčasný stav vyučovania etiky a náboženstva vyvážený a čísla dokonca ukazujú, že rodičia si viac vyberajú náboženstvo oproti etike. Pri podobných debatách sa však zabúda, ako sme dospeli k nesamozrejmej situácii, že kresťanstvo má na Slovensku prednostné právo vo vštepovaní základov svojej vierouky do myslí našich detí. Prečo si slovenské deti na školách nemôžu osvojiť základy budhizmu, sibírskeho šamanizmu alebo slovenského moderného pohanstva? Existuje ideologická alternatíva voči kresťanstvu pre slovenské školstvo?

Štátne školstvo je zo svojej podstaty vždy ideologické a odráža potreby aktuálneho spoločenského usporiadania. Ako by povedal taliansky marxista Antonio Gramsci, školstvo je jedným z nástrojov kultúrnej hegemónie, pomocou ktorej je najmladšia generácia indoktrinovaná do dominantného spoločenského usporiadania. Inými slovami, cieľom našich škôl je vychovať z nás ideálnych občanov Slovenska. Ideologická rovina štátom regulovaného vyučovania sa ale neodráža len v preferencii určitých dejinných právd a typu vedomostí či schopností, ale aj v tom, aké hodnoty a znalosti o fungovaní spoločnosti si má člen spoločnosti pred nástupom do pracovného života osvojiť. A práve v tomto bode sa stáva viac než zaujímavý jeden rozmer vzťahu medzi náboženstvom a školstvom – štátno-ideologický.

Etika verzus náboženstvo

V roku 2004 Slovensko podpísalo medzištátnu zmluvu s Vatikánom, v ktorej sa okrem ďalších výsad zaviazalo poskytnúť katolíckej cirkvi aj priestor na vyučovanie hodín základov kresťanskej vierouky od prvého ročníka. Právo vyučovať náboženstvo na štátnych školách majú štátom registrované cirkvi, takže okrem dominantného katolicizmu sa v prípade dostatočného počtu záujemcov môžeme na školách stretnúť aj s pravoslávím či evanjelizmom. Jedným z cieľov vyučovania kresťanstva na štátnych základných a stredných školách je okrem oboznámenia detí so základom učenia evanjelia aj určitý druh výchovy mládeže v duchu kresťanských hodnôt. Za cieľ si kladie „pripraviť a aktivizovať deti na život v spoločnosti a vychovať z nich uvedomelých a zodpovedných občanov s vysokým morálnym kreditom“ (Nagranová, 2012). Prakticky totožný cieľ si kladie aj etika, ktorá má do jedinca vštepiť „zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady a charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania“ (Štátny vzdelávací program SR, 2008, 2011, 2015).

Cieľom citácií bolo poukázať na jednu z úloh katolicizmu v slovenskom školstve, ktorú má spoločnú s etikou. Oba predmety plnia tú istú ideologickú úlohu – vštepujú slovenským žiakom morálne zásady a spôsoby myslenia, ktoré sú vhodné pre ideálneho občana demokratického Slovenska s kapitalistickým ekonomickým usporiadaním. Žiaci si vlastne vyberajú iba ináč zafarbenú, ale stále tú istú ideologickú kašu. Prepojenie medzi kresťanstvom a Slovenskom nie je vôbec náhodné, ale vedomé a je súčasťou procesu vytvárania štátnej ideológie moderného Slovenska. Náš štát legitimizoval svoju existenciu s odkazom na Veľkú Moravu a cyrilo-metodskú kresťanskú (nie predkresťanskú!) náboženskú tradíciu ako na prvý slovenský národný štát v dejinách s plnohodnotnou kultúrou akceptovanou vtedajším okolitým svetom. Odkaz na cyrilo-metodskú tradíciu môžeme nájsť v ústave, kresťanská symbolika prenikla na mince a bankovky, kresťanské sviatky sú takmer synonymom pre štátne sviatky. Podľa Miroslava Ťížika sa politické elity národa a štátny aparát tvária, akoby jediným náboženstvom na Slovensku bolo kresťanstvo, štát dokonca garantuje cirkvi pozície v armáde (vojenskí kňazi) a v spomínanom školstve (učitelia náboženstva).

Alternatívne školstvo a náboženstvo

Kvôli Vatikánskej zmluve je na stále dominantne katolíckom Slovensku aj v súčasnosti ťažké ujsť vplyvu katolíckej cirkvi, čo sa odráža aj v štátnom školstve, v ktorom sa stalo kresťanstvo synonymom pre náboženstvo. Slovenské alternatívne školstvo si túto rovinu vzťahu medzi náboženstvom, školstvom a ideológiou do určitej miery uvedomuje a reflektuje ju.

Aj z týchto dôvodov časť slovenských alternatívnych škôl nadviazala kontakt so slovenskými modernými pohanmi a využíva ich služby pri obohacovaní svojho vyučovania v súlade s ich ideologickým zameraním. Tento fakt platí predovšetkým pre waldorfské školy. Ich učebné osnovy sú inšpirované antropozofiou Rudolfa Steinera, ktorú okrem dôrazu na osobnostný a emočný rozvoj jedinca charakterizuje aj evolučné chápanie dejín ľudstva. Tak ako svetu teraz dominuje anglosaská kultúra, v budúcnosti sa podľa Steinera stanú vedúcou svetovou silou Slovania. To môže byť jeden z dôvodov, prečo bola v priebehu 90. rokov nadviazaná spolupráca medzi modernou pohanskou organizáciou Rodný Kruh, vedenou Mirom Žiarislavom Švickým a Oľgou Weleslavou Dubovskou (po roku 2004 odídenou) a waldorfskými školami na Slovensku, ktoré trvá do dnešných dní. Pre žiakov pohania organizovali hodiny venované poznávaniu tradičnej slovenskej ľudovej kultúry, slovenskej duchovnej histórie, hodiny hrania na pôvodné hudobné nástroje, exkurzie do ekologických záhrad alebo detské letné tábory uprostred slovenských kopaníc a lazov. Prostredníctvom oboznamovania detí s myšlienkami a životom našich slovanských predkov sa snažia waldorfské školy priblížiť deťom evolúciu ducha ľudstva na území Slovenska naprieč dejinami. Na druhej strane má antropozofia pomerne kladný vzťah ku kresťanstvu, a preto nebude často výrazne protikresťanské moderné pohanstvo nikdy úplne v súlade so Steinerovým učením.

Moderné pohanské školstvo?

Slovenskí pohania sú charakteristickí záľubou v predkresťanskej minulosti slovenského národa, vierou v myšlienku všeslovanskej vzájomnosti, dôrazom na ekologické myslenie a prehĺbeným vzťahom k prírode, odmietaním organizovaného náboženstva, kritikou konzumného spôsobu života a rýchleho životného tempa ľudí z miest. Po duchovnej stránke sa u pohanov stretávame s prepracovaným rituálnym životom v dňoch ľudových sviatkov, s vierou v bohov, bohyne a duchov prírody a dôrazom na nájdenie vlastnej vedomej životnej cesty v súlade s harmonickým učením o prírodných živloch. Popri tematických zhodách medzi modernou pohanskou ideológiou a waldorfskými školami, ktoré umožňujú ich syntézu, moderné pohanstvo je natoľko špecifické, že ponúka aj vlastné alternatívy vzdelávania.

Názorným príkladom vzťahu medzi pohanstvom a školstvom je verejná činnosť Mira Žiarislava Švického spojená so vzdelávaním. Žiarislav pracuje s deťmi a hlavne s dorastencami počas letných táborov, organizovaných na jeho statku v Stolických vrchoch. Letné tábory síce nie sú priamo „škola“, ale aj tak ide o druh vzdelávania, počas ktorého vštepuje Žiarislav základy svojej pohanskej filozofie účastníkom táborov popri maľovaní, šití, hraní na hudobné nástroje či dojení kozieho mlieka. Žiarislavove aktivity s deťmi zintenzívneli v období, keď jeho syn vstúpil do školopovinného veku. V sérii internetových článkov na svojom blogu rodnacesta.sk Žiarislav propaguje možnosti a výhody domáceho vzdelávania oproti štátnemu školskému systému. V poslednej dobe prehĺbil svoju spoluprácu s jednou podtatranskou alternatívnou školou, ktorá mu dala priestor učiť deti v súlade s jeho životnou pohanskou filozofiou. Žiarislav túto možnosť využíva na výchovu detí k alternatívnemu vlastenectvu, ktoré nie je založené na hrdosti na „dovezenú“ cyrilo-metodskú kresťanskú kultúru (tá podľa neho agresívne potlačila pôvodnú slovenskú), ale na príslušnosti k slovenskému rodu, našej rodine a láske k slovenskej krajine a zemi. Žiarislav odmieta kresťanstvo ako jeden z pilierov slovenskej štátnosti a namiesto neho ponúka ďalšiu možnosť – našu predkresťanskú minulosť – ako alternatívu k súčasnému vzájomnému vzťahu medzi náboženstvom a Slovenskom.

Náboženstvo ako dobrovoľný predmet

Nesamozrejmé ideologické pozadie slovenskej štátnosti a školstva vidieť ešte jasnejšie v porovnaní so situáciou v Českej republike. V Česku navštevuje hodiny náboženstva – kresťanstva približne 4,5 % zo všetkých študentov, čo je neporovnateľne menej ako na Slovensku. Zároveň je náboženstvo nepovinný predmet, ktorý sa otvára iba v prípade, že je prihlásených najmenej sedem záujemcov. Inými slovami, mimo cirkevných škôl sa český žiak stretne s informáciami o náboženstve nanajvýš na hodinách geografie. Kým slovenské alternatívne školy využívajú služby miestnych pohanov na rozšírenie svojho vyučovania, tie české to nerobia. A aj keď sa medzi českými pohanmi môžeme stretnúť s protikresťanskými názormi, žiadna skupina nejde do takej ideologickej hĺbky, aby ponúkala vlastné školstvo, tak ako to na Slovensku robí Žiarislav, ktorý dlhoročne pracuje na systéme celostného vzdelávania od školopovinného veku až po starobu.  Omnoho častejšie sú v českom pohanskom prostredí vzdelávacie prednášky o pohanských témach otvorené aj pre verejnosť. Náboženstvo patrí v Česku do súkromnej sféry života občanov a občianok, na rozdiel od Slovenska, kde aj na príklade školstva môžeme vidieť jeho prítomnosť vo verejnej sfére.

Autor je doktorandom religionistiky na FF MU v Brne

Odkazy

https://www.rodnacesta.sk/

Polanská, J. (2017, 6. november) Náboženství je v české škole popelkou. Dětem i rodičům je to jedno. Získané z http://www.rodicevitani.cz/skola-a-ucitele/vyucovani/se-ceske-skole-uci-nabozenstvi-malo/

Tížik, M. (2011). Náboženstvo vo verejnom živote na Slovensku: zápasy o ideový charakter štátu a spoločnosti, Bratislava: Sociologický ústav SAV.

Nagranová, M. (2012). Nové trendy vo vyučovaní náboženskej výchovy na Slovensku. Scientific Bulletin of Chełm – Section of Pedagogy, 1.

  • Allerna

    23. októbra 2018 v 19:07

    Clanok vykazuje velmi volne narabanie s faktami.Mozno keby sa autor neopieral iba o informacie zo stranky rodna cesta,ale sa inforomoval napriklad v kruhoch hoci sukromnych skol a domaceho vzdelavania, rychlo by sa ukazalo,ze meno ziarislava ani nepoznaju,(napr.waldorfske skoly), nieto ze s nim spolupracuju.(dlhorocna kontinualna spolupraca je napr.s oz karpatske slnko).autor si ani nezistil,ze spominana skola pri poprade uplne zmenila zameranie a ziarislav v nej pracoval len zanedbatelny cas.a tak dalej.

    Odpovedať

  • Olga Weleslawa Hupka Dubovská

    25. októbra 2018 v 19:50

    Tento článok sa k nám dostal od učiteľky, ktorá patrila k zakladajúcim členom pedagogickej skupiny školy, o ktorej sa v ňom píše. Ide o experimentálnu školu pod Tatrami, ktorá dnes už jestvuje v celkom inej podobe ako vo svojich počiatkoch, ak vôbec jestvuje, rozhodne sa neprejavuje smerom von a rozhodne v nej nefigurujú osoby, ako napr. Miroslav Žiarislav ˇSvický. Už len podľa neznalosti takýchto základných skutočností je zjavné, ako dôveryhodná je zvyšná časť článku, venovaná téme. Kedže ma v súvislosti s ním oslovilo v posledných dňoch niekoľko ľudí ako „dotknutú“ osobu, uvediem niekoľko pravdivých informácií.
    Predovšetkým, z Rodného kruhu som r.2004 nemohla odísť, pretože somv ňom ani nikdy nebola. R. 1999 sme spolu s M.ˇSvickým a D.Charvátom založili v Trnave centrum Diva, kde sme poriadali prednášky, dielne, položili základy pre spoluprácu so školami a škôlkami, učili hrať na pôvodné hudobné nástroje. Centrum malo upresnenie Umelecké stredisko. R.2001 som z Trnavy odišla. Rodný kruh vznikol niekedy po mojom odchode. S M. ˇSvickým som ešte spolupracovala ,spolu s inými,krátky čas v rokoch 2002 a 2003,v Poprade a Kokave n.Rimavicou, hlavne ako manažérka hudobnej skupiny Bytosti a organizovala som kurzy výuky hry na koncovku a bubny. Koncom r..2003 som definitívne skončila spoluprácu aj prerušila kontakty s M.ˇSvickým. (Každý žijeme v inej časti Slovensk).
    Autor článku si nedal námahu aby sa skontaktoval so školami, o ktorých píše,konkrétne Waldorskou školou v Bratislave. Ak by tak urobil, dozvedel by sa, že ˇZiarislav s touto školou nemá kontakt minimálne 10 rokov,nieto aby s ňou spolupracoval. A zistil by prekvapujúcu vec,že v systematickej práci s deťmi tejto školy už od r.2004 pokračuje OZ Karpatský Pecúch, dnes OZ Karpatské Slnko, teda Weleslawa a Duchoslav , bez prerušenia. Formou tematických hodín , škôl v prírode v prostredí myjavských kopaníc(sídlo OZ), ale aj prísne vymedzených letných škôl , nie táborov! Vedenie letných škôl je v slovanskom duchu,zručnostiach a remeslách, starého písma (hlaholiky),remeslách, prírodnej lukostreľbe a základoch prežitia v prírode. ˇSkoly sa nesú v umeleckom duchu, s deťmi sa nacvičuje divadlo na motívy slovenských rozprávok, alebo slovanskej mytol´ogie či slovanskej fantasy . To všetko sa robí nielen pre deti, ale aj pre skupinu Rodič a dieťa, už 14 rokov. Podotýkam,že OZ Karpatské Slnko spolupracuje podobne aj s Wald.školou v Košiciach, no i materskými centrami ako Lono pri Senci, aj Lesnou škôlkou v Limbachu. otvorilo tiež spoluprácu s domácim vzdelávaním detí, na podnet rodičov.
    Práca s deťmi v duchu starých tradičných hodnôt je pilierom stanov OZ KS, a označenie pohanské sa v nich nevyskytuje ani raz. OZ naopak vníma pôsobenie Konštantína s Metodom na tomto území, ako aj nástup kresťanstva,ako dejinnú nevyhnutnosť, pri ktorej sa zachovali novou a nie vždy šťastnou formou, pôvodné sviatky, dátumy a sčasti aaj hodnoty (o písme ani nehovoriac). „Pohanstvo“išlo v tom čase zjavne do svojej úpadkovej fázy, inak by kresťanstvo nemalo šancu uchytiť sa.
    Pokiaľ ide o prácu Rodného kruhu, pokiaľ vieme, sústreˇduje sa na kontakt s dospelými ľudmi, aj ´podujatia a verejné pôsobenie sa nesú v tomto duchu. Deti sa vyskytujú okrajovo, hlavne ako predškolský vek (batoľatá) s rodičmi. Je možné, že boli pokusy dva či tri razy uskutočniť „tábory“ pori Kokave, no o systematickosti a cielenej pedagogickej práci v súvislosti s Rodným kruhom hovoriť naozaj nemôžeme.
    Za OZ Karpatské Slnko Weleslawa

    Odpovedať

  • Michal Puchovský

    29. októbra 2018 v 10:45

    Prajem pekný pondelok Weleslava a allarna,

    vyjadrím sa stručne k Vašim komentárom.

    1) Ďakujem za upresnenie a vyjadrenie sa k téme, ktorá sa Vás dotýka. Z dôvodu témy článku, ktorého podstatou je polemika nad témou opodstatnenia povinne voliteľného vyučovania kresťanstva ako jediného náboženstva v škole a zamyslenie sa nad možnými alternatívami. Žiarislava a jeho prístup k vzdelávaniu som vybral ako modelový príklad aj kvôli tomu, že sa voči kresťanstvu vymedzuje.

    2) Hlavné nedorozumenie za mňa asi vzniklo vo vete, ktorá naznačuje, že Žiarislav a Vy doteraz pracujete s walfdorfskými školami. Ide len o nie úplne ideálnu vetnú skladbu. Vetou som chcel naznačiť, že ste v minulosti v rámci centra Diva rozbehli spoluprácu s deťmi a že vo vašom prípade spolupráca s walfdorfom trvá dodnes. Ani na okamih som nechcel spochybniť vašu prácu s deťmi, skôr som tému alternatívneho „pohanského“ vzdelávania chcel viac odprezentovať v širšom kontexte medzi čitateľmi Kapitálu.

    3) V prípade podtatranskej školy sa odkazujem Žiarislavove aktivity z jesene 2017, kedy tému vedomeckého vzdelávanie riešil intenzívne na blogu rodnacesta.sk – nie na minulosť.

    https://www.rodnacesta.sk/rodova-vychova-vo-vedomeckom-vzdelavani-deti

    https://www.rodnacesta.sk/ziarislav-uz-sa-zacalo-vedomecke-vzdelavanie-pre-deti-je-nasa-buducnost

    Odpovedať

  • Pingback: Karpatské Slnko odpovedá na článok o školstve - Karpatské Slnko

  • Olga Weleslawa Hupka Dubovská

    4. januára 2019 v 18:01

    Jedna lastovicka leto nerobi,a plati najmä v prípade pedagogickej cinnosti m.svickeho.niekedy je to tak,ze cim vzletnejsie slova,tym kratsi dych.

    Odpovedať

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: