„Začiatok je moment, keď treba najviac dbať na to, aby sa neporušila rovnováha. To vie každá členka sesterstva Bene Gesserit. Keď teda skúmate Muad’Dibov život, dajte si pozor, aby ste ho správne umiestnili do prúdu času: narodil sa v päťdesiatom siedmom roku imperátora padišacha Šaddáma IV. A predovšetkým si uvedomte, aké miesto sa s ním spája: planéta Arrakis.“ Týmito slovami sa začína vedeckofantastický román Duna, ktorý sa stal kultovým ešte za života svojho autora Franka Herberta.

Pôvodná verzia románu najprv vychádzala na pokračovanie v časopise Analog, krátko nato v roku 1965 bola upravená pre knižné vydanie, ktoré napokon získalo prestížne žánrové ocenenia Huga a Nebulu. V nikdy nezrealizovanom megalomanskom projekte ho chcel dokonca sfilmovať Alejandro Jodorowsky, pričom do hlavných rol mal v pláne obsadiť zvučné mená od Salvadora Dalího po Micka Jaggera. Adaptáciu sa na plátno nepodarilo spracovať ani Ridleymu Scottovi, ale až Davidovi Lynchovi po takmer dvoch desaťročiach. Príbeh sa medzitým rozrástol na heptalógiu, avšak Herbertova predčasná smrť ho nechala nadlho neuzavretým. Osudy postáv definitívne ukončil jeho syn Brian v spolupráci s Kevinom J. Andersonom. Našli sa totiž poznámky ukryté v zabudnutej bezpečnostnej schránke. Zároveň spoločne napísali desiatku nových titulov z takzvaného duniverza.

No kritickí fanúšikovia vedia, že žiadne nasledujúce časti už nikdy nedosiahli kvality takzvanej jednotky. Herbert senior bol v tých svojich viac únavný a ako-tak sa vracal do kondície pútavého rozprávača v záverečných zväzkoch. Prequely, interquely a sequely z pera Andersona a Herberta juniora sú zasa kompozične dôkladnejšie, hoci stoja primárne na komerčnej stratégii. Východiskový román je teda špecifický v spôsobe, ako prináša víziu zajtrajška, ktorá sa vo svojom špekulatívnom zveličení príliš dotýka súčasnosti.

Túžba po moci, večná téma

Dej románu sa odohráva v časoch, keď Zem je dávno neobývanou a zabudnutou, bola by však iba jednou planétou v rozľahlej ríši známeho vesmíru, ktorej vládne antitechnologická feudálna štruktúra rozdelená medzi monarchu, aristokraciu, podnikateľov či ďalšie záujmové skupiny. Táto vratká mocenská rovnováha plná napätia sa točí okolo najhodnotnejšej komodity menom melanž s pozoruhodnými účinkami predlžujúcimi život a odďaľujúcimi proces starnutia. Má ale i negatívne účinky, je to vysoko návyková droga. Okrem spoločensky najvyšších tried sú od nej závislí piloti monopolnej gildy na medzihviezdne cestovanie, pretože po jej požití dokážu ohýbať časopriestor a prekonávať tak nepredstaviteľné vzdialenosti. Bez nich by sa galaktická infraštruktúra totálne rozpadla. A jediným miestom, kde sa najdrahší artikel ťaží, je práve nehostinný Arrakis.

Islam, Rómovia a ekológia

Herbertovi sa podarilo vytvoriť sociologicky skutočne komplexný svet, kladúc dôraz na filozofické, jazykové, náboženské a politické reálie. Na pozadí zápletky mladého Paula z rodu Atreidovcov s intrigánskymi Harkonnenovcami, ktorí sa po krvavom sprisahaní zmocňujú lénneho práva na dobývanie melanže, sa príbeh presúva na rozľahlú púšť, kde žijú kmene divokých Fremenov. Predloha k nim v mnohom čerpá z kočovnej arabsko-berberskej a rómskej kultúry. Jedna z postáv v rómčine aj prehovorí: „Duy yakha bin mange … Duy punra bin mange“ (čo znamená dve oči, nohy mám). Celkovo sa v románe tiež odrážajú inšpirácie v mystike islamu, zenového budhizmu a kresťanského sektárstva.

Popri fantastickej kulise, napríklad v podobe monštruóznych červov obývajúcich a chrániacich ťažko dostupné územia piesočných oceánov, je hlavným odkazom románu ekologický aspekt, o čom svedčí samotná úvodná dedikácia tým, ktorí citlivo vnímajú zmeny v životnom prostredí. Ako jedna z prvých science fiction kníh vôbec otvorila environmentálnu tematiku s cieľom poukázať na fakt, že ľudstvo ustavične povyšuje osobný prospech nad všetko ostatné. Jedinečná, ale krehká planéta sa stáva predmetom barbarského drancovania v duchu historickej hypotézy hydraulického despotizmu Karla Augusta Wittfogela vyjadrujúcej vzťah centralizovaných vlád a prírodných podmienok vo vývoji starovekých orientálnych civilizácií a novovekého európskeho kolonializmu. Herbert v staršom rozhovore pre časopis Vertex vysvetlil: „Ľudia majú tendenciu nepozerať sa veľmi ďaleko. Ale naše generácie sú povinné hľadieť ďalej, aby sme videli, čo zásahmi do okolitého sveta môžeme spôsobiť.“

Herbert, Frank: Duna. 1. vyd. Prel. Marína Gálisová. Bratislava : Premedia, 2018. 496 s. Z angl. orig. Dune. ISBN 978-80-8159-647-6.

Autor je literárny kritik a filológ, pôsobí na Inštitúte západoslovanských jazykov a literatúr Filozofickej fakulty Univerzity v Záhrebe

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: