Dracula a manierizmus netflixovej zábavy 

Dominika Moravčíková11. februára 20201540

Román Brama Stokera Dracula (1897) o starodávnom upírovi, ktorý sa rozhodol dobyť moderný svet, je univerzálnym zdrojom fascinácie aj nespočetných pastišov. Nájdeme v ňom témy, ktoré narážajú na hlboké kolektívne frustrácie a aj trópy, ktoré sú z dnešného pohľadu problematické (invázia východo-európskeho „primitivizmu” na Západ, chápanie fyzickej krásy ako príznaku dobra či démonizácia aristokracie). 

Pre tvorcov ikonického seriálu Sherlock (2010), ktorí Draculu v roku 2020 adaptovali pre Netflix, táto látka znamenala príležitosť zopakovať svoju techniku posunov literárnej klasiky do prostredia súčasnej Británie. Mark Gatiss a Steven Moffat vystavili Draculu svojmu brandovému postupu fragmentácie a prenosu častí klasickej zápletky do nových súvislostí a hravých aktualizácií.

Miniséria Dracula (2020) však na rozdiel od Sherlocka ikonická nebude. Jej predloha sa totiž vzpiera modelu, ktorý predloha Arthura Conana Doyla umožňovala tak ľahko vďaka postave detektíva so supermozgom, ktorý v ére internetu nachádza zaujímavé využitie. Aktualizovaný Dracula, naopak, pripomína len obohraného masového vraha s vyberaným vkusom, ktorý posväcuje svoje vraždenie estetickou kontempláciou a pseudofilozofickým táraním. Mnohé prednosti sherlockovskej autorskej dvojice pritom ostali v Draculovi zachované: napríklad romantická linka vystavaná v súboji upíra s jeho jedinou rovnocennou súperkou Agathou van Helsing potvrdzuje schopnosť tvorcov vytvárať dynamické a vzrušujúce dvojice postáv, aké poznáme zo Sherlocka. Lenže, ako vo všetkom ostatnom, aj v tomto rozmere je netflixový Dracula síce okúzľujúci, ale nie fenomenálny. 

Z minisérie sa, navyše, napriek šokujúco odviazaným nápadom dá cítiť určité rutinérstvo produkcie streamovacej služby, ktorá potrebuje saturovať túžby čo najširšieho publika s čo najväčšou rozmanitosťou neodolateľného obsahu. Vo výsledku Netflix na jednej strane dáva priestor svojráznym autorom či autorkám a nízkorozpočtovým projektom, (ktoré občas pôsobia ako študentské počiny) na druhej strane podlieha kultúrnej kohézii, ktorá vychádza z dopytu po fastfoodovej audiovízii. Uletené spracovanie Draculu sľubujúce tradičný horor ozvláštnený vyčíňaním nahého upíra pred mníškami, Tinderom či záujmom moderného vedeckého inštitútu o upírsku biológiu predstavuje práve takýto typ produkcie. Okrem toho treba priznať, že dvojica Gatiss a Moffat svoje postupy zo Sherlocka už zrejme vyčerpala a do ďalšieho podobného diela by sa nemala púšťať. 

Netflixový Dracula je síce formálne virtuózny a vizuálne podmanivý, ale nedokáže vypovedať niečo nové o výstrednosti, strachu zo smrti, manipulácii a všetkom ďalšom, čo upírsky gróf stelesňuje. Na novosť totiž nestačí to, že krvilačný estét vyhľadáva svoje ľudské pochúťky na Tinderi. 

Dracula, trojdielna miniséra, réžia: Jonny Campbell, Damon Thomas, Paul McGuigan.

Veľká Británia. Premiéra na Netflixe: 14.1.2020

Dominika Moravčíková

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: