V októbri 2022 nám do redakčného chatu poslal Fero Malík fotku z Frankfurtu nad Mohanom – spred budovy Inštitútu pre sociálny výskum, ktorý sa neskôr stal kľúčovou inštitúciou Frankfurtskej školy. „Viete, že budúci rok je sto rokov od jeho založenia? Keď už nie téma, aspoň článok by bol fajn,“ napísal. Nápad sa ujal a vyústil do tematického čísla. V ňom sa napokon nevenujeme histórii inštitútu, ale práve postavám takzvanej Frankfurtskej školy, ktorá priniesla kritickú teóriu. Ambíciou však nebolo vytvoriť akúsi...

Na dvojotázku „What’s left?“ – čo je to ľavica a čo zostalo – by v prípade dedičstva klasickej Frankfurtskej školy, ktoré pre nás dnes predstavuje najmä Inštitút pre sociálny výskum (1923 – 1933), respektíve Horkheimerov Časopis pre sociálny výskum (1932 – 1941) a intelektuálne iniciatívy či práce viacerých jeho talentovaných spolupracovníkov, mali vedieť odpovedať v prvom rade filozofickí pokračovatelia tejto školy. 

Tí nesú najväčšiu zodpovednosť za jej intelektuálnu kontinuitu a za zachovanie duchovného obsahu jej značky. Na pozadí...

Niektorí ľudia si nesadnú do vlaku či električky, pretože to narušuje ich statusové sebaporozumenie. Namiesto toho strávia množstvo zbytočného času v zápchach či hľadaním vhodného parkovacieho miesta v centre. Keďže je pre nich nepredstaviteľné cestovať verejnou dopravou – veď tak chodia okrem študentstva, dôchodkýň a dôchodcov, len „lúzri“ –, možno azda hovoriť o „zvecnení“ istého predporozumenia skutočnosti.

Axel Honneth je najvýznamnejší predstaviteľ tretej generácie Frankfurtskej školy. Pri každom pokuse v krátkosti priblížiť jeho rozsiahle dielo s určitosťou vynecháme...

K najvýdatnejšej reflexii Frankfurtskej školy v Československu dochádzalo v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Tieto dve dekády však neboli z hľadiska recepcie frankfurtskej „kritickej teórie“ v našom kultúrnom priestore rovnorodé. Kým napríklad v roku 1968 historik marxistickej filozofie Lubomír Sochol označuje dielo Frankfurtskej školy za hodnotný príspevok „k súčasnému slobodomyseľnému marxizmu“, ktoré navyše „predstavuje jeden z jeho filozofických vrcholov“, už o štyri roky neskôr vychádza v publikácii „Frankfurtská škola“ ve světle marxismu jej kategorické odmietnutie s tým, že „marxismus-leninismus nemá, a ...

Marxistický filozof György Lukács nazval frankfurtskou školu grandhotelem nad propastí. Adorno a další frankfurtští teoretici podle něho žili v luxusním hotelu na okraji propasti a z bezpečné vzdálenosti sledovali, co se odehrává pod nimi, kde monopolní kapitalismus vyvolává konflikty a utrpení a způsobuje rozklad lidského ducha. 

Tento působivý příměr můžeme chápat dvojím způsobem. Buď mu rozumíme tak, že vyjadřuje kritický pohled na frankfurtskou školu, jak jej vyjádřil Lukács. Anebo v něm spatříme metaforu, která svědčí o tom, že...

Feministickým divadlom na Slovensku sa zaoberalo už viacero osobností slovenskej teatrológie (napríklad Nadežda Lindovská), no prvýkrát máme možnosť držať v rukách knihu, ktorá sa v spojitosti s divadlom venuje aj rodovo citlivému jazyku či rodu samotnému. Iveta Škripková vo svojej publikácii Feministické divadlo a jeho slovenská cesta rozoberá zahraničnú feministickú divadelnú prax a porovnáva ju s tou slovenskou. Jej metóda je v skutočnosti pozoruhodná – svoje teoretické znalosti aplikuje v praxi a spätne ich opäť vyhodnocuje. Čitateľky a čitatelia z...

Myslel som si, že na svete sú len dve istoty: všetci zomrieme a Michel Houellebecq píše knihy, ktoré nemôžu sklamať. Po prečítaní jeho posledného románu Zničiť mi zostáva asi už len tá smrť.

Nová Houllebecqova próza, samozrejme, nie je vyslovene katastrofa. To by od takého zručného remeselníka asi nečakal nikto. Nájde sa v nej hromada vtipných momentov či výborných postrehov. Navyše posledných približne sto strán, kde príbeh naberá intímnejší charakter, patrí snáď k tomu najlepšiemu, čo autor kedy...

Ujko sa na našej scéne pohybuje už pekných pár rokov – hudbu vydával ešte na kompilačkách Noize Konspiracy. Následne od roku 2013 začal vystupovať aj pod svojím raperským menom Prezident Lourajder, s ktorým sa dostal aj do povedomia širšej verejnosti. Projekt Ujko vydal svoj debutový pesničkový album Lo-Fi Noci až v roku 2020 a aktuálne sa vracia s druhým albumom Hudba k filmu.

Hudba k filmu by Ujko

Lo-Fi Noci, ktorý vyšiel ako tretí album labelu...

Pred vyše štyrmi rokmi oznámila britská vláda, že plánuje zakázať konverznú terapiu. Napriek tomu, že sa každý rok „prebudí“ a potvrdí, že plány sa nezmenili, na návrh zákona zakazujúceho konverznú terapiu vo Veľkej Británii stále čakáme. Možno je to tým, že od roku 2018 sedí na premiérskej stoličke už štvrtá osoba. A možno tým, že ľudské práva LGBTIQ+ ľudí sa otvárajú len vtedy, keď Konzervatívna strana potrebuje odpútať od iných problémov či pôsobiť aspoň trochu ľudsky.

Začiatkom zimy...

Pred nejakým časom ma sesternica dlhodobo žijúca v zahraničí poprosila o tip na knihu s peknou slovenčinou. Nebanálne zadanie! Škoda, že ma o takéto odporúčanie nepožiadala teraz. So svojou najčerstvejšou čitateľskou skúsenosťou by som ju bez váhania odkázal na memoáre Petra Karvaša (1920 – 1999), ktoré po viac než štyridsiatich rokoch od ich prvého vydania v roku 1981 publikovala – nenáhodne – Literárna bašta.

Nenáhodne, lebo práve v Banskej Bystrici sa odohráva autobiografický príbeh Karvašovho detstva a dospievania...