Podobne ako politická korektnosť alebo multikulturalizmus sa aj politiky identít za posledné roky stali vo verejnom diskurze predmetom výbušných diskusií a nedorozumení. Kolega minulý rok na teambuildingu povedal takú vec: „Keď počujem, ako sa u nás ľudia sťažujú na prílišnú politickú korektnosť, vždy si pomyslím: bodaj by sme tu aspoň nejakú mali.“ A mal pravdu – z politickej korektnosti sa na Slovensku stal len jeden z mnohých nadužívaných, no obsahovo vyprázdnených pojmov. Multikulturalizmus sa zase u nás za posledné desaťročie...

Západ obchádza strašidlo, strašidlo politiky identít. Pri honbe na toto strašidlo sa spojili všetky ideologické prúdy, od konzervatívnych strážcov politického diskurzu cez twitterových liberálov, dbajúcich o zdanie vlastnej umiernenej rozumnosti, až po marxistických seladónov, zvádzajúcich vlastníčky výrobných prostriedkov. Prečo je vlastne identita v popredí politického záujmu? Prečo sa – podľa kritikov „zrazu“ – toľko rozpráva o identite?

Identita je príbehom, ktorý rozprávame sami o sebe, tento príbeh však do veľkej miery určujú skutočnosti mimo našej kontroly: náš pôvod...

V priebehu minulého roka rezonovala v britskej akadémii kauza otvoreného listu, ktorý cambridgeskej St. Edmund’s College adresovali stovky akademikov. Signatári a signatárky žiadali preverenie výberového konania, na základe ktorého bol ako asistent prijatý sociológ Noah Carl, absolvent Oxfordskej univerzity – a podľa listu propagátor „rasistickej pseudovedy“. Zaslúži si Carl túto stigmu alebo je obeťou „liberálnej šikany“, ako tvrdia jeho obhajcovia?

Pozrime sa na obsah listu, pod ktorým sa zozbieralo vyše 1 400 podpisov (586 akademičiek a akademikov, 874...

Vo svojej najnovšej knihe Identity: Demand for Dignity and the Politics of Resentment sa Francis Fukuyama snaží o konzervatívny pohľad na politiku identít bez skĺznutia do fašizmu, rasizmu či xenofóbie. Argumentuje, že snaha o zviditeľňovanie problémov partikulárnych identít by mala ustúpiť pred budovaním spoločnej identity všetkých občanov daného štátu.

Názory Francisa Fukuyamu je v roku 2019 ľahké nebrať vážne. Jeho najznámejšia kniha, Koniec dejín a posledný človek, na začiatku deväťdesiatych rokov predpovedala celosvetové víťazstvo liberálnej demokracie, ktorú Fukuyama...

Formuláciou „Čo vyšlo, zároveň aj nevyšlo“ sumarizuje bulharský politológ Ivan Krastev uplynulých päťdesiat rokov politík identít a osvetľuje ich dnešný problém.

V roku 2015 začala krajne pravicová politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) na svojom webe zverejňovať články o pomoci jednotlivcom a rodinám, ktoré žijú vo finančnej tiesni v dôsledku chudoby, požiaru či násilia, ale najčastejšie v dôsledku telesných postihnutí. Čiastky venované rodinám sú spravidla zozbierané z platov poslancov a sú vyjadrené na šeku s masívnym logom strany. Fotografia rodiny so šekom je v článku sprevádzaná dôsledným až obsedantným popisom diagnóz obdarovaného jedinca a jedinečnosti pomoci, ktorú strana...

Nazvěme to fundamentalistickým obratem: v situaci zrychlení, zahlcení informacemi a vyděšeni pocitem rozpadu, chaosu a blížící se katastrofy hledáme vyděšeně základ, fundament, který by nám řekl, kým jsme, a zároveň poskytl kompas pro orientaci ve světě. Z druhých jde strach – právě proto, že také našli svůj fundament, a proto stále více ztrácíme společnou půdu pro smysluplnou rozpravu, vidíme jen jejich děsivé stíny křepčící kolem totemu, který je jejich, a už jen proto nemůže být náš. Jak se jevíme my...

Rozprávka je spoločensko-kultúrny jav s nepopierateľným vplyvom na ľudské spoločenstvá a individuality, predovšetkým vo formatívnych rokoch vývinu, keď poskytuje návody na vnímanie sveta, rozlišovanie medzi morálne správnym a nesprávnym. Sprostredkovávajú však aj vzorce vnímania sveta a správania sa z hľadiska pohlavia/rodu, a teda vplývajú aj na vedomie o komplexnejšom usporiadaní sveta, týkajúceho sa rodových rolí, sexuálnej orientácie a identít.

Slovenské (a koprodukčné) filmy posledných rokov, ktoré je možné zaradiť do žánru rozprávky, napriek zdanlivo liberalizujúcim zmenám spoločenskej klímy...

Ko čačes sam?

Českem v uplynulých dvou měsících hýbe seriál Most!, sprostá a nekompromisní satira scenáristy Petra Kolečka a režiséra Jana Prušinovského, zasazená do etnicky smíšeného a sociálně deprivovaného prostředí průmyslového severu. Přestože se ani toto umělecké dílo nevyhnulo některým klišé o Romech a občas se v něm blýskají čepele ne zcela obhajitelných nožů, svým celkovým vyzněním radikálně napravuje stereotypní vnímání největší české menšiny jako hlavních pachatelů trestných činů a do role asociálů naopak obsazuje chudé a frustrované...

Rodový pohľad na holokaust priniesla 21. – 23. januára 2019 do Bratislavy konferencia If This Is a Woman. Zahraničné aj slovenské odborníčky a odborníci sa na nej pokúsili o popísanie marginalizovaných aspektov toho, ako sa na holokaust spomína a ako sa o ňom učíme.

Názov konferencie odkazuje na publikáciu If This Is a Woman, v ktorej Sarah Helm na základe svedectiev pamätníčok opísala hrôzy ženského koncentračného tábora v Ravensbrücku. Podujatie organizované Univerzitou Komenského a Slovenskou akadémiou vied počas...