Záverečný obraz filmu Matt a Mara (2024) predstaviteľa kanadskej novej novej vlny Kazika Radwanského končí záberom na policu s knihami (mimochodom režisérovu, keďže hlavnú ženskú postavu ubytoval vo svojom byte). Mara (Deragh Campbell) vloží Mattovu (Matt Johnson) knihu spolu s ich tajomstvom do police, hneď vedľa zbierky básní Williama Carlosa Williamsa a týmto gestom ich príbeh ukončí. Akoby obraz na zarámované chrbty kníh naznačoval, že táto kapitola jej života bola len beletriou. A možno je pre odmlčanú spisovateľku...

Vzťah s vlastným textom a tvorivým procesom je jeden z najkomplikovanejších, aké možno nadviazať. Neustále ho spochybňujem, dobiedzam doň, provokujem ho, mažem, škrtám a on sa mi len vysmieva. Často sa aj objímeme a poplačeme si od šťastia, aby sme sa zase rozhádali a spadli do tmy. Svetlom a útechou vtedy vedia byť rozhovory s inými filmami.

Tento rebríček najlepších filmov roka tvoria práve diela, ktoré ovplyvnili môj proces písania filmového scenára. Vyberám diela autorsky odvážne, no predsa...

Autor víťazného filmu z tohtoročného festivalu v Cannes Sean Baker vraj nechcel nakrútiť príbeh láskou sklamanej striptérky ako gangsterku. Ale jeho postavy z prostredia sexuálnej práce – tanečnice v striptízových kluboch, pornoherci, díleri a exkluzívne spoločníčky – sú už z povahy svojho povolania tlačené na hranu zákona. Nehovoriac o tom, že riziku

„pracovného úrazu“ vystavujú vlastné telá a duševné zdravie. A práve to kritizuje tragikomédia Anora.

Baker svojou tvorbou systematicky upozorňuje na to, že sexuálna práca...

„Hoci som Bratislavčan, stále som turistom vo vlastnom meste. Počas pandémie som navštevoval prírodné periférie a celkom som si tým prehĺbil vzťah k Bratislave. Stačí pätnásť minút cestovať a ocitneš sa uprostred pralesa európskeho významu,” hovorí Juraj Hoppan. Organizátor a zakladateľ site-specific koncertov Less Is Sound, sústredených práve do prírodných lokácií okolo Bratislavy. Juraj už pätnásť rokov pôsobí ako dramaturg a promotér, aktuálne v rámci festivalu Sensorium, platformy Proto Sites, klubovej noci FAQ v klube SUBDECK a klubovej sekcie festivalov...

Českej fotografke Libuši Jarcovjákovej je vlastná civilná prostota a priamočiarosť. Nadväzuje na to aj strihový dokument postavený výhradne na jej archívoch Ešte nie som, kým chcem byť. Báza osobnej skúsenosti je mapou každodennosti v represívnom režime a okrajových perspektív, kam sa ako umelkyňa undergroundu uchyľovala. Práve v neznámych zónach, do ktorých vstúpiť, si vyžaduje odvahu – nehovoriac o vrútení sa do nových začiatkov bez jasných plánov –, Jarcovjáková skúma a ohmatáva, kým vlastne je. Je predovšetkým umelkyňou a sprostredkúva tému...

Film Miki v réžii Jakuba Kronera podľa scenára Mira Šifru videlo v kinách na Slovensku počas otváracieho víkendu takmer stotisíc divákov a diváčok a zahrnúc špeciálne premietania tento počet dokonca prekonal. Druhým aktuálne najnavštevovanejším dielom sú Vlny o zákulisí fungovania československého rozhlasu v 60. rokoch minulého storočia. Slovenské publikum je s návratom Ficovej vlády stále citlivejšie na dianie vo svojej krajine a chodí si po dialóg o spoločensko-politických témach aj do kina. Miki však partnera pre takýto rozhovor nezosobňuje....

„Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup. Vstupujem na neznáme teritórium,“ otvára Paula Ďurinová svoj celovečerný debut Lapilli. V dokumentárnej eseji uvažuje nad procesmi straty a smútenia na intímnej aj kolektívnej úrovni. Experimentálny dokument pri premiére na karlovarskom festivale v súťažnej sekcii Proxima výstižne uviedli ako film, ktorý pochybuje. S Paulou, ktorá žije a pôsobí v Berlíne, sme sa rozprávali o tom, čo majú spoločné Aralské jazero a smútenie, aká je spoločenská atmosféra v Nemecku...

Všetky filmy Nemky Angely Schanelec a Britky Joanny Hogg sú pozvánkami do neznáma, hoci svoje filmové hĺbania o prostom jestvovaní obe režisérky vsádzajú do bežnej, hmatateľnej reality európskych miest, občas i vidieka (Hogg: Archipelago, Schanelec: Cesta snov). Ich filmové úvahy sa dotýkajú konkrétneho bytia neobyčajne vnímavých postáv, ochotných prekračovať samé seba. Vytvárajú nám priestor na spoluúčasť v živote protagonistov, ktorí sa nám predstavujú v presných náznakoch s minimom akcie. 

Zmysel i nezmysel smiešneho pobývania na planéte Zem sa...

Zuzana Piussi sa vo svojom, zatiaľ poslednom, filme Očista vracia k téme slovenskej justície a usúvzťažňuje ju s aktuálnymi politicko-spoločenskými udalosťami. Slovensko v jej investigatívnych dokumentoch často pripomína Kafkov Zámok, o to viac v momente, keď sa snaží poukázať na stav veci a odhadnúť mieru našej (ne)dôvery voči zástupcom spravodlivosti v súčasnom labyrinte.

Téme venovala už film Nemoc tretej moci (2011). Vznikol ako reakcia na čistky voči nepohodlným sudcom. Z vôle vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina, spokojne uhniezdeného...

Púšť je zrkadlo. Naznačuje nekonečno a nás smrteľných dráždi svojou neprekonateľnosťou. A láka zmocniť sa ho. No planéta Arakis je smrtiaca, kto nezrastie s jej pravidlami, pohltí ho a vedia to aj tí, ktorí jej chcú čeliť. Šľachtic Paul je zraniteľný, ale aj do špiku kosti odhodlaný splynúť so svojím poslaním. Staromódne maniere a bájne prežitky – predsa však celý spektákel zvaný Duna prijímame s besnou slinou okolo úst.

Režisér Denis Villeneuve prekresľuje jednu z najzásadnejších kníh žánru...