Môžu sa kresťanstvo a marxizmus navzájom inšpirovať v úsilí o spravodlivejšiu spoločnosť? Český filozof Jan Bierhanzl v rozhovore s Petrom Daubnerom približuje emancipačný potenciál kresťanstva, teológiu oslobodenia a feministickú kritiku cirkevných mocenských štruktúr. Hovorí aj o kritike produktivizmu, „imperiálnom spôsobe života“, ekologickej kríze kapitalizmu a otázke bývania ako materiálnej podmienke ľudskej slobody. Na príklade nájomníckeho hnutia ukazuje, ako môže spoločné konanie otvárať možnosti solidárnejšieho a udržateľnejšieho života.

Akú úlohu zohrávajú technológie v ére antropocénu a globalizovaného kapitalizmu? Rozhovor s českým filozofom Martinom Ritterom sa venuje otázke, prečo je technika kľúčovým médiom, ktoré formuje vzťah medzi človekom, spoločnosťou a Zemou. Rozhovor s politológom a politickým filozofom Petrom Daubnerom sa zameriava aj na krízu súčasnej civilizácie, na „proletarizáciu“ človeka v digitálnom kapitalizme, entropiu spoločenského života a potrebu radikálnej „bifurkácie“, ktorá by mohla otvoriť nové možnosti ľudskej existencie na planéte.

Vo svojom výskume sa špecializujete na koncept antropocénu a jeho filozofickú reflexiu. Čo pojem antropocén znamená?

Koncept antropocénu sa snaží kvantifikovať vplyv ľudstva ako celku na planetárny systém a stabilitu jeho kľúčových cyklov a procesov. Pojem antropocén je zložený z gréckych slov anthropos, teda človek, a kainos, teda nový, prípadne vek. Veľmi zjednodušene ide o „vek človeka“, alebo ešte presnejšie o „vek spôsobený človekom“. Poukazuje teda na to, že človek sa stal geofyzikálnou či biogeofyzikálnou veličinou – silou...

Rozhovor s Janom Motalom o etike médií, dehumanizácii palestínskeho obyvateľstva, konšpiračných teóriách, kresťanstve, filozofii Martina Bubera, koncepte antropocénu, postantropocentrizme, anarchizme, umelej inteligencii, láske, radikalite a dialógu.

„Človek sa dejinne preukázal ako deštruktívny, nekooperatívny a celkom agresívny tvor,“ argumentuje česká politologička Petra Gümplová z nemeckej Univerzity Friedricha Schillera v Jene v rozhovore s filozofom Petrom Daubnerom.

„Ideál kritického a angažovaného kresťanstva je aktuálny,“ konštatuje filozof Peter Šajda v rozhovore o podstate filozofie, filozofii Sørena Kierkegaarda, úzkosti, zúfalstve, slobode, viere v Boha, radikálnej teológii, kresťanstve a Donaldovi Trumpovi, kolektívnom násilí, nepriateľstve a láske.

„Metapopulismus je krizí liberální demokracie,“ argumentuje v rozhovore nielen o liberálnej demokracii, filozofii, dejinách, antropocéne, socializme a teórii lásky český ľavicový filozof Michael Hauser. Michaela Hausera vyspovedal politický filozof Peter Daubner.

Slovensko obletela správa o tom, že minister životného prostredia Tomáš Taraba rozhodol o podpore nákupu 418 traktorov pre samosprávy z peňazí Environmentálneho fondu. „Podporujeme masívne projekty, ktoré zvyšujú kvalitu života ľudí na Slovensku, od budovania kanalizácií až po projekty ako tento, ktorý vybaví samosprávy potrebnou technikou a ušetrí im aj peniaze, aby nemuseli najímať súkromné firmy na starostlivosť o svoje plochy,“ skonštatoval na margo novej techniky. Podporený bol aj nákup príslušenstva pre traktory, ako napríklad náves, mulčovač, paletizačné vidly, ramenová kosačka...

Jeden známy bonmot hovorí, že každý, kto verí, že exponenciálny rast môže pokračovať donekonečna, je buď blázon alebo ekonóm. Druhý, možno ešte populárnejší bonmot hovorí, že koniec nášho sveta je možno o čosi predstaviteľnejší než koniec globálneho kapitalizmu založeného na imperatíve rastu (produkcie, spotreby, populácie atď.). Hrozba prvého sa v epoche antropocénu stále intenzívnejšie javí ako bezprostredný dôsledok fungovania druhého.

Globálny kapitalizmus totiž musí neustále akumulovať kapitál, expandovať, neustále vyhľadávať nové trhy, neustále vnucovať svoje imperatívy novým územiam...

Dvaja ministri technokratickej vlády prezidentky SR Zuzany Čaputovej, minister hospodárstva SR Peter Dovhun a minister životného prostredia SR Milan Chrenko, napísali pre Denník N dňa 25. októbra 2023 spoločný text o životnom prostredí. Autori, dnes už bývalí ministri, v texte píšu, že „zodpovedný postoj k zmene klímy“ je pre Slovensko príležitosťou zabezpečiť „udržateľný ekonomický rast“; ďalej, že „udržateľný ekonomický rast a zodpovednosť k životnému prostrediu sú si dnes bližšie ako kedykoľvek v minulosti“, a tiež, že Slovensko potrebuje „prechod na...