Pre časť spoločnosti sa stali sociálne siete hyperrealitou: realitou skutočnejšou, ako je život na ulici. Bez rámcového pochopenia toho, ako funguje napríklad Facebook, niet principiálneho rozdielu medzi posúvaním prstom po obrazovke a prechádzkou po námestí. Ľudia sa na sociálnych sieťach hádajú a zabávajú, niektorí hovoria sami k sebe, ďalší apelujú na spoluobčanov. Kto vyznáva heslo, že máme taký parlament, aký si zaslúžime, mal by pritakať aj tomu, že sociálne siete sú verným obrazom nás samých. Väčšinu používateľov Facebooku tvoria tí istí ľudia, akých...

Keď som Ti naposledy volal, aby sme sa dohodli na výbere účastníkov a účastníčok pre Medziriadky, čosi nás uprostred hovoru prerušilo. Dobrú chvíľu som hovoril do prázdna, kým som si uvedomil, že na druhej strane už nie si. 

Dnes hovorím do prázdna práve preto, že na druhej strane už si. 

Čítam po sebe tú vetu a dúfam, že mi ju Marta navrhne vymazať ako nezmysel, až jej svoj text pošlem na redakciu. A keď ho od nej dostanem späť...

Čo rok, to Édouard Louis prichádza s novou knihou – teda, ak ide o české preklady. Za touto nie celkom zvyčajnou produktivitou nie je grafománia, ale osvedčená metóda uvažovania a písania o priznane autobiografických reáliách a skúsenostiach. Aj pri najnovšom, už ôsmom, Louisovom titule by sa dala položiť otázka, či nejde len o ďalšiu aplikáciu rovnakého vzorca – tento raz na spisovateľovho staršieho brata, ktorý umrel v tridsiatich ôsmich rokoch v dôsledku alkoholizmu. (A kto Louisa čítal už skôr, iste tuší, že alkohol síce môže byť bezprostrednou príčinou smrti...

Jedným z prvých titulov edície Filosofie a sociální vědy s novým dizajnom je Emancipace a útlak Martina Brabca. Vzhľadom na tradičný minimalizmus grafického riešenia edície a trochu generický názov knihy tento zväzok pôsobí nenápadne, avšak stojí za pozornosť už len vzhľadom na svoju tému, ktorou je analytický marxizmus. Ak takéto označenie pôsobí akosi odťažito, alternatívou je „non-bullshit marxism“, ako svoj filozofický projekt nazvala tzv. Septembrová skupina usilujúca sa od začiatku 80. rokov pojmovo precizovať a systematizovať marxistické myslenie. Kto má skúsenosť napríklad...

Pri čítaní slovenských denníkov mi často napadá otázka, odkiaľ sa berie tá zarputilá protiľavicovosť, príznačná pre nezanedbateľnú časť inteligencie ako spoločenskej vrstvy. Rozumiem historickým dôvodom zášti niektorých intelektuálov voči čomukoľvek ľavicovému: úradné obmedzovanie slobody tvorby – či dokonca osobnej slobody –, ktoré zažívali pred rokom 1989, ich priviedlo k zovšeobecňujúcemu presvedčeniu, že prednosť verejného princípu pred súkromným právom zákonite vedie k totalite priemeru a väčšiny, voči ktorým sa autentická intelektuálna tvorba vymedzuje. Obávam sa, že ľavica, zvlášť v krajinách bývalého Východného bloku, podceňuje významové...

Poznáte lacného Jožka? Tak sa kedysi hovorilo podomovým obchodníkom, ktorí boli vychýrení ponukou všakovakých čačiek a nekvalitných výrobkov. Pokrok však neobišiel ani túto tradičnú živnosť a celý biznis sa posunul od tovarov k službám. Je rok 2026, takže nie na dvere, ale na obrazovky nám vyklopkávajú lacní Jožkovia so svojou ponukou motivačného haraburdia a nie príliš užitočných rád, ako zbohatnúť. Otvorte si Excel a bankovú aplikáciu, skontrolujte aktuálnosť svojich inzerátov na Bazoši – dnes nás totiž čaká finfluencing.

Normalizujme normu

Poznáte...

Nedávny rozhovor Michala Červeného s Tomášom Pieružekom v Denníku N vyvolal množstvo ohlasov, ktoré zas obratom komentoval Martin Vlachynský z INESS. Jeho text vítam ako podnet na pokračovanie začatého dialógu, pretože v diskusii o investovaní, bývaní a finančnej slobode ostalo veľa nedopovedaného. Poďme na to.

Závisť? To závisí

Martin Vlachynský tvrdí, že „keď narazíme na niekoho, kto je v niečom úspešnejší ako my, môžeme reagovať buď závisťou, alebo snahou napodobniť ho“. Dáva to zmysel? Skúsme...

„Keď som šetril, mal som len tri tričká,“ prihovára sa mi z Denníka N finančný mentor. Vlastní sedem bytov a tvrdí o sebe, že je od svojich 37 rokov finančne slobodný. Redaktor Michal Červený ho v seriáli Tridsiatnik víta otázkou, na akom aute prišiel, a Tomáš Pieružek odpovedá, že na osemnásťročnom Volkswagene Jetta. A dodáva: „Teraz potrebujem skôr začať viac míňať. Je to pre mňa ťažké, ale pracujem na tom.“

Počúvam ho v trolejbuse z práce. Mám na sebe oblečenie z Vinted...

Najefektívnejšia je moc, ktorá sa presadzuje zdanlivo nemocensky: vynútené rozhodnutia sa tak javia ako slobodné a vlastné. Práve v tomto zvnútornenom súhlase s vlastným podvolením spočíva princíp hegemónie, ako tento pojem rozpracoval Antonio Gramsci.

Daniel Okáli (1903 – 1987) je v dejinách slovenskej literatúry známy predovšetkým ako literárny kritik, ktorý v medzivojnovom období, najmä dvadsiatych rokoch, patril medzi najvyhranejších presadzovateľov proletárskej literatúry a sociálno-politických funkcií umenia. Menej sa vie o jeho vlastnej básnickej tvorbe, ktorú reprezentuje jediná samostatná knižná zbierka Ozvena krvi a zápasov (1932). Tá pôvodne vyšla v bibliofilskej edícii Záhrady v malom náklade (dvesto číslovaných výtlačkov), a po vyše štyridsiatich rokoch bola jej reedícia rozšírená o básnický cyklus Chudobný človek a krása.

V rovnakom roku, keď bol publikovaný Okáliho básnický...