Jedným z prvých titulov edície Filosofie a sociální vědy s novým dizajnom je Emancipace a útlak Martina Brabca. Vzhľadom na tradičný minimalizmus grafického riešenia edície a trochu generický názov knihy tento zväzok pôsobí nenápadne, avšak stojí za pozornosť už len vzhľadom na svoju tému, ktorou je analytický marxizmus. Ak takéto označenie pôsobí akosi odťažito, alternatívou je „non-bullshit marxism“, ako svoj filozofický projekt nazvala tzv. Septembrová skupina usilujúca sa od začiatku 80. rokov pojmovo precizovať a systematizovať marxistické myslenie. Kto má skúsenosť napríklad...

Pri čítaní slovenských denníkov mi často napadá otázka, odkiaľ sa berie tá zarputilá protiľavicovosť, príznačná pre nezanedbateľnú časť inteligencie ako spoločenskej vrstvy. Rozumiem historickým dôvodom zášti niektorých intelektuálov voči čomukoľvek ľavicovému: úradné obmedzovanie slobody tvorby – či dokonca osobnej slobody –, ktoré zažívali pred rokom 1989, ich priviedlo k zovšeobecňujúcemu presvedčeniu, že prednosť verejného princípu pred súkromným právom zákonite vedie k totalite priemeru a väčšiny, voči ktorým sa autentická intelektuálna tvorba vymedzuje. Obávam sa, že ľavica, zvlášť v krajinách bývalého Východného bloku, podceňuje významové...

Poznáte lacného Jožka? Tak sa kedysi hovorilo podomovým obchodníkom, ktorí boli vychýrení ponukou všakovakých čačiek a nekvalitných výrobkov. Pokrok však neobišiel ani túto tradičnú živnosť a celý biznis sa posunul od tovarov k službám. Je rok 2026, takže nie na dvere, ale na obrazovky nám vyklopkávajú lacní Jožkovia so svojou ponukou motivačného haraburdia a nie príliš užitočných rád, ako zbohatnúť. Otvorte si Excel a bankovú aplikáciu, skontrolujte aktuálnosť svojich inzerátov na Bazoši – dnes nás totiž čaká finfluencing.

Normalizujme normu

Poznáte...

Nedávny rozhovor Michala Červeného s Tomášom Pieružekom v Denníku N vyvolal množstvo ohlasov, ktoré zas obratom komentoval Martin Vlachynský z INESS. Jeho text vítam ako podnet na pokračovanie začatého dialógu, pretože v diskusii o investovaní, bývaní a finančnej slobode ostalo veľa nedopovedaného. Poďme na to.

Závisť? To závisí

Martin Vlachynský tvrdí, že „keď narazíme na niekoho, kto je v niečom úspešnejší ako my, môžeme reagovať buď závisťou, alebo snahou napodobniť ho“. Dáva to zmysel? Skúsme...

„Keď som šetril, mal som len tri tričká,“ prihovára sa mi z Denníka N finančný mentor. Vlastní sedem bytov a tvrdí o sebe, že je od svojich 37 rokov finančne slobodný. Redaktor Michal Červený ho v seriáli Tridsiatnik víta otázkou, na akom aute prišiel, a Tomáš Pieružek odpovedá, že na osemnásťročnom Volkswagene Jetta. A dodáva: „Teraz potrebujem skôr začať viac míňať. Je to pre mňa ťažké, ale pracujem na tom.“

Počúvam ho v trolejbuse z práce. Mám na sebe oblečenie z Vinted...

Najefektívnejšia je moc, ktorá sa presadzuje zdanlivo nemocensky: vynútené rozhodnutia sa tak javia ako slobodné a vlastné. Práve v tomto zvnútornenom súhlase s vlastným podvolením spočíva princíp hegemónie, ako tento pojem rozpracoval Antonio Gramsci.

Daniel Okáli (1903 – 1987) je v dejinách slovenskej literatúry známy predovšetkým ako literárny kritik, ktorý v medzivojnovom období, najmä dvadsiatych rokoch, patril medzi najvyhranejších presadzovateľov proletárskej literatúry a sociálno-politických funkcií umenia. Menej sa vie o jeho vlastnej básnickej tvorbe, ktorú reprezentuje jediná samostatná knižná zbierka Ozvena krvi a zápasov (1932). Tá pôvodne vyšla v bibliofilskej edícii Záhrady v malom náklade (dvesto číslovaných výtlačkov), a po vyše štyridsiatich rokoch bola jej reedícia rozšírená o básnický cyklus Chudobný človek a krása.

V rovnakom roku, keď bol publikovaný Okáliho básnický...

Keď Donald Trump začiatkom tohto roka nastúpil po druhý raz do prezidentského úradu, musel sa cítiť dotknutý. Nebol totiž najdôležitejšou postavou dňa svojej inaugurácie – prinajmenšom, ak šlo o mediálne ohlasy na ňu. Celý svet zaujal jeden z jeho hostí, zhodou okolností najväčší donor jeho kampane, Elon Musk. Na podujatí, ktoré nasledovalo po oficiálnom programe, Musk za rečníckym pultom euforicky vystrelil svoju pravicu strmo nahor, a podobné gesto vzápätí zopakoval iným smerom. O tom, či šlo o nacistický pozdrav, sa nielen v Spojených štátoch diskutovalo niekoľko...

Aké miesta vám napadnú, keď sa povie DAV? S najväčšou pravdepodobnosťou Bratislava a Praha, kde striedavo vychádzal. A aké profesie vám napadnú, keď sa povie davisti? Najskôr novinári (L. Novomeský, E. Urx) a právnici (V. Clementis, J. Poničan). V dvadsiatych rokoch minulého storočia však na severnom Slovensku pôsobil ešte jeden špecifický okruh ľavicových spisovateľov, ktorých popri učiteľskej profesii spájal aj český pôvod: Jarko Elen, Peter Jilemnický a Jozef Zindr. Ako štátni zamestnanci – navyše v priamom kontakte s mládežou – sa pre svoje revolučné zmýšľanie dostávali do opakovaných...

Každý fakt je podmienený vierou – v tej najkritickejšej, najvedeckejšej podobe prinajmenšom vierou vo vlastné zmysly, ktorými získavame informácie o svete.