Keď som prvýkrát navštívil Slovensko, veľký dojem na mňa urobili turisti, ktorí vždy, keď čo len trochu mohli, s pozoruhodným nadšením utekali do hôr. Hľadali tam nielen rozcvičenie svalov a oddych očí od sivej každodennosti panelákov, ale aj spoločenstvo: tykali si aj s neznámymi, a sotva sa stretli, spontánne prepukal spev. Len politicky sa mi to nie celkom pozdávalo, ako takmer všetko na Slovensku v tej dobe. Bál som sa, že ľudia chceli uniknúť nielen pred vážnymi problémami postkomunistickej spoločnosti...

Článok je dostupný aj ako longread – v audio verzii

Hoci každý vie, že podľa princípu modernej demokracie má vládnuť ľud, vo sfére estetickej tvorivosti to vnímame akosi inak. Ľudová kultúra sa nám javí ako vec minulosti a kultúra moderná sa zdá byť tvorbou skúsených profesionálov, umelkýň, vzdelancov alebo výnimočných géniov, nie ľudu. Keďže ľavicový modernizmus sa postavil proti tradicionalizmu, dalo by sa predpokladať, že sa postavil tiež proti staromódnemu folklóru. Pre dnešného človeka môže byť teda ťažko...

Zem! Zem!

Čo je to Palestína? Palestína je územie, a Palestína je zem.

Koho územie, koho zem? Palestína je územím ľudí, ktorí na ňom žijú. Je zemou ľudí, ktorí v nej nemôžu žiť.

Po stáročia bola Palestína územím židov, kresťanov a moslimov, samaritánov a drúzov, Beduínov, Arménov a mnohých ďalších, ktorí žili tam, kde žili, a ktorým bolo v podstate ľahostajné, že toto miesto je Palestína. Uctievali Jeruzalem, rieku Jordán, horu Gerizim, horu Karmel...