Dvojjazyčný názov zbierky krátkych básní autorstva Dominika Bárta evokuje intímnu interakciu medzi dvoma rôznymi jazykmi. Texty v zbierke sú vyjadrením takejto interakcie, súc písané súčasne v češtine i v poľštine. Predmetné jazyky tu organicky spolunažívajú dokonca vo viazanej forme, hoci práve na interpretovanom štvorverší to nevidieť. Zbierka tým tematizuje túžbu po vzájomnom porozumení.

Kdo mi poskytne zbraň
k vytlačení války z ložnice?

Vykoupala bych se v Jordánu nebo Dněpru,
abych ji smyla z těla,
ale i tam je tolik mrtvých.
Kdybych ji ukolébala a vyhodila z okna,
zase mi proleze skrz kůži
zpátky do ložnice

Čo si počať s pacifizmom v dobe, ktorú žijeme (a v tejto ekonomike)? Je...

Netreba sa čudovať Papcunovmu zobrazovaniu nablýskanej neónovej fasády, pretože práve skrz ňu evokuje všemožné dystópie od 451 stupňov Fahrenheita a Orwellovho 1984 až po svet Blade Runnera.

Ako čítať Hlinený zošit Erika Jakuba Grocha? V prvom rade nám asi – v porovnaní s klasickým, papierovým zošitom – napadne niečo krajne nepraktické. Tón zbierky teda udáva akési protikladné, oxymorické spojenie, nesúce v sebe aj náznak dôvtipnej irónie.

před nasazením estrofemu
jsem se vystříkala patriarchátu do mrazáku
všechno teď spí čeká tetelí se –

až přijde pravý čas
všechna reprodukční centra obsadíme
vybudujeme v nich komunitní hnízda a
zplodíme hvězdné nebe

Identity kvír ľudí v dominantne patriarchálnej heteronormatívnej spoločnosti potvrdzujú už okrídlené feministické heslo, že osobné je politické. Pred tým, že kvírstvo je nadmieru a primárne v negatívnom svetle zaťahované do politického súboja, neuhýba v zbierke Od...

Básnický obraz môže neraz pôsobiť ako samoúčelná trblietka. Inokedy zasa môže byť cenným práve pre svoju trblietavosť. A niekedy sa pod dokonale hladkou a umelecky vybrúsenou povrchovou vrstvou ukrýva disonantný význam, ktorý akoby rušil harmóniu toho, čo v básni vidíme na prvý (letmý) pohľad.

Anna Bartáková ako subjektná osoba zbierky vo veršoch rozvíja vzťah k hluchavke bielej (Lamium album), ktorá sa stáva jej rovnocenným partnerstvom.

Debut Viktórie Citrákovej vo svojom názve Synestetika spája dva výrazy: synestézia a syntetika. Synestézia odkazuje na princíp metaforického kríženia zmyslových vnemov, syntetika zastupuje proces výroby, povýšený na vlastnosť človeka a ľudstva (v rozpätí od priemyselnej až po digitálnu). V spojení synestetika tu navyše vzniká echo výrazu estetika – Citrákovej verše sa tak dajú čítať ako básnický zápis pozorovania antropocénu.

Subjektná osoba zbierky Raná / Deník pastýřky je „mestská intelektuálka“ presadená do prírodnej periférie (navyše vyľudnenej), kde sa hlavnou náplňou jej bytia stáva pasenie oviec.

V roku 1968 sa vo vtedajšom Československu zbláznilo počasie – po jari prišla zima. Navyše, kým (Pražská) jar bola krátka, po nej nasledujúca (normalizačná) zima trvala dlhé roky. Táto nekonečná zima zasiahla aj Osamelého bežca Ivana Laučíka, ktorému po zbierke vydanej v roku 1970 ďalšia knižka vyšla až v roku 1988. Medzičasom však básnik publikoval v samizdate – jedným z takýchto textov je aj báseň Jazyk slov.